Prečo si pamätáš každý trapas aj po rokoch? Mozog funguje inak, než si myslíš

Každej z nás sa už niekedy stal trapas, na ktorý si pravdepodobne bude pamätať celý život. Stačí ti jedna spomienka a červenáš sa, akoby sa stal včera. K tejto téme sa vyjadril aj portál The Conversation. 

Zrazu sa pristihneš, ako v úplne náhodnej chvíli rozmýšľaš nad tým, ako si mohla na strednej škole pred rokmi povedať taký nezmysel. Ostatní si však na túto situáciu už dávno nepamätajú. Prečo si náš mozog uchováva trápne chvíle aj po rokoch?

Vždy si spomenieš, keď to najmenej čakáš. Môžeš mať úplne obyčajný deň, keď sa tvoj mozog zrazu rozhodne vytiahnuť spomienku, pri pomyslení na ktorú máš chuť sa zahrabať pod zem. Následne si znovu prehrávaš, čo si povedala, ako si sa zachovala a ako sa pri tom tvárili ostatní. A hoci už všetci dávno zabudli, ty sa za ten moment stále dokážeš hanbiť.

Pád, ktorý cíti dodnes

Anna bola celú vysokú školu usilovnou študentkou. Má však pocit, že celý jej ročník si ju pamätá v trápnom svetle. Raz mali na škole prednášku so špeciálnym hosťom, kde prišlo asi 400 žiakov a zaplnili celú aulu. Anna však na prednášku meškala. Keď sa rýchlym krokom snažila dostať k voľnému miestu, potkla sa a skotúľala sa zo schodov priamo v strede auly.

„Mala som pocit, že sa na mňa pozerá asi miliarda ľudí. Ešte aj hosť s profesorom stíchli. Bolo počuť len zopár chichotajúcich sa študentov. Najhoršie na tom bolo, že sa mi vysypala polovica kabelky, tak som tam ešte ďalšie dve minúty kľačala a zbierala svoje veci. Prišlo mi to ako celá večnosť,” priznala Anna.

V súčasnosti sa už Anna snaží na situáciu len pousmiať, avšak neubráni sa začervenaniu, keď na trapas pomyslí. Mená respondentiek sme kvôli zachovaniu anonymity v článku zmenili.

zdroj: Unsplash/Greg Rosenke

Zradný outfit

Lea v tínedžerskom veku často chodievala v lete k jazeru so svojou veľkou partiou. Hrávali spoločenské hry alebo sa rozprávali o živote. Počas jedného horúceho dňa sa Lea rozhodla obliecť si k jazeru „tube top” bez ramienok. Vložila však doňho až priveľkú dôveru.

„Hrali sme karty a ja som si odskočila na toaletu. Keď som sa vrátila, normálne som si prisadla na moje pôvodné miesto. Všetci však stíchli a následne sa niektorí začali smiať. Kamoš dokonca so smiechom vypúlil oči. Keď som sa na seba pozrela, uvedomila som si, že sa mi zošmykol top. Ani podprsenku som pod ním nemala,” spomínala Lea.

Pohľady jej kamarátov už tak ľahko z hlavy nevygumuje. Síce incident už nikto neskôr nespomenul, občas ju napadne myšlienka, či si ostatní na túto nepríjemnú príhodu ešte pamätajú.

Ako sa spomienky dostávajú do nášho vedomia?

Podľa portálu The Conversation existujú dva spôsoby súčasného myslenia, ktorými si pripomíname skúsenosti z našej minulosti. Jedným zo spôsobov je zmysluplný a dobrovoľný. To je napríklad, keď sa snažíš spomenúť si, čo si mala na obed minulú sobotu. To zahŕňa úmyselný a náročný proces, počas ktorého hľadáme informáciu v našich mysliach.

Druhý spôsob je neúmyselný a spontánny. Sú to spomienky, ktoré nám náhodne vyskočia v našej mysli a môžu byť rušivé alebo nechcené. Odkiaľ pramení tento typ pamäte?

Časť odpovede podľa The Conversation spočíva v tom, ako sú spomienky navzájom prepojené. Naše súčasné chápanie našich minulých skúseností sú zastúpené v prepojených sieťach buniek v našom mozgu, nazývané neuróny.

Tieto neuróny vytvárajú medzi sebou fyzické spojenia na základe prekrývajúcich sa informácií v jednotlivých reprezentáciách. Napríklad spomienky môžu mať spoločný kontext (mestá, ktoré si navštívila alebo reštaurácie, v ktorých si obedovala).

Môžu pochádzať z podobných období života (detstvo, stredoškolské roky) alebo sa môžu prekrývať z emocionálneho či tematického hľadiska (situácie, v ktorých sme niekoho milovali alebo sa s niekým hádali).

Počiatočná aktivácia spomienky môže byť vyvolaná vonkajšími podnetmi z okolia, ako napríklad zrakovými, sluchovými či čuchovými. Môže byť však vyvolaná aj vnútornými podnetmi, ako sú pocity a telesné vnemy. Keď sa aktivujú neuróny, v ktorých sú uložené tieto spomienky, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa súvisiace spomienky vybavia vo vedomí.

Príkladom môže byť situácia, keď ti babka po rokoch pripraví tvoju obľúbenú polievku a ty si spontánne spomenieš, ako si sa na rodinnej oslave v detstve touto polievkou obliala a všetky sesternice sa ti smiali. Nie každá aktivácia vyvolá vedomú spomienku a súvislosti medzi spomienkami nemusia byť vždy jasné.

zdroj: Pexels/Andrea Piacquadio

Každý rieši predovšetkým seba

Neboj, väčšina ľudí si naozaj nepamätá na tvoj trapas. V prvom rade mu neprikladajú takú váhu ako ty. Ľudia sa totiž zaoberajú predovšetkým sami sebou. Ako často si spomenieš na trapas niekoho iného? Možno si ihneď na žiadny ani nespomenieš, iba po tuhom rozmýšľaní.

Aj keby si niekto tvoju trápnu chvíľu náhodou pamätal, neznamená to, že ťa za to súdi alebo si ťa spája len s týmto trapasom. Môže si udalosť síce pamätať, ale neprikladá jej žiadnu dôležitosť, minimálne nie takú, ako ty.

Zdroj: theconversation.com, anonymné čitateľky exkluzívne pre Odzadu.sk