OCD nie je len o poriadku: Psychologička vysvetľuje, prečo nás desia vlastné myšlienky

Vtieravé myšlienky dokážu človeka poriadne vystrašiť. Objavia sa nečakane, často pôsobia nepríjemne, bizarne alebo sú úplne v rozpore s tým, aká žena v skutočnosti je.

O tom, čo sa deje v našej mysli, kde je hranica medzi bežnými obavami a stavom, ktorý už komplikuje život, nám povedala psychologička PhDr. Naďa Dudová, MBA z platformy ksebe.

Možno sa ti už niekedy stalo, že ti hlavou prebehla myšlienka, ktorú si okamžite chcela zahnať. Bola zvláštna, nepríjemná, možno až desivá. A hneď po nej prišla ďalšia otázka: Prečo mi toto vôbec napadlo?

Mnohé ženy sa za podobné predstavy hanbia. Nehovoria o nich partnerovi, kamarátke ani rodine, pretože sa boja, že ich niekto odsúdi alebo si o nich vytvorí nesprávny obraz. Práve mlčanie však často zvyšuje úzkosť.

OCD si veľa ľudí stále spája len s upratovaním, kontrolovaním sporáka alebo dokonale zoradenými vecami. V skutočnosti však môže mať aj oveľa tichšiu podobu. Odohráva sa v hlave, v neustálom analyzovaní, uisťovaní sa či boji s vlastnými myšlienkami.

Čo sú vlastne vtieravé myšlienky?

Vtieravé myšlienky sa neobjavujú preto, že by si ich človek vedome vybral. Prídu náhle, bez pozvania a často v najnevhodnejšej chvíli. Práve preto vedia tak silno vystrašiť.

„Vtieravé myšlienky sú nechcené predstavy, impulzy alebo obrazy, ktoré sa objavia akoby proti našej vôli a môžu byť aj v rozpore s tým, akí naozaj sme,“ vysvetľuje psychologička PhDr. Naďa Dudová, MBA.

Podľa odborníčky nejde o skryté túžby, hoci si to mnoho žien v úzkosti začne myslieť. „Z psychologického hľadiska nejde o skryté túžby, ale skôr o prejav toho, čoho sa obávame alebo čo považujeme za neprijateľné,“ dodáva.

zdroj: Magnific/freepik

Myseľ sa nás takýmto zvláštnym spôsobom niekedy snaží chrániť. „Naša myseľ má prirodzenú tendenciu vyhľadávať možné hrozby a niekedy vytvára aj veľmi bizarné či znepokojujúce scenáre, aby nás pred nimi ochránila,“ uvádza.

Práve ženy, ktorým veľmi záleží na bezpečí, morálke alebo vzťahoch, môžu takéto myšlienky prežívať najťažšie. „Ľudia, ktorým na morálke, bezpečí alebo vzťahoch veľmi záleží, bývajú takýmito myšlienkami často najviac znepokojení,“ hovorí psychologička.

Kedy už nejde len o bežné obavy?

Každá žena má občas potrebu niečo skontrolovať. Vráti sa k dverám, pozrie sa, či vypla žehličku, alebo si chce byť istá, že niečo nepokazila. Samo o sebe to ešte nemusí znamenať problém.

„Určitá miera obáv, kontroly či potreby poriadku je prirodzenou súčasťou života,“ vysvetľuje odborníčka. Rozdiel nastáva vtedy, keď tieto myšlienky začnú človeka ovládať.

„Problém nastáva vtedy, keď tieto myšlienky alebo rituály začnú zaberať veľa času, vyvolávajú výraznú úzkosť a človek má pocit, že ich musí vykonávať, aby sa upokojil alebo zabránil nejakej katastrofe,“ opisuje psychologička.

Nejde teda len o počet kontrol. Dôležité je, čo sa deje vnútri. „Vonkajšia kontrola sa stáva spôsobom, ako zvládať vnútornú neistotu, napätie alebo obavy, ktoré sa človeku ťažko prežívajú,“ uvádza.

„Hranica teda nespočíva v tom, koľkokrát si skontrolujete zamknuté dvere, ale v tom, nakoľko vás tieto myšlienky a správanie ovládajú a obmedzujú v bežnom živote,“ dodáva.

Potreba kontroly môže skrývať strach

Mnohé ženy, ktoré sa trápia úzkosťou, majú silnú potrebu mať veci pod kontrolou. Navonok môžu pôsobiť zodpovedne, výkonne a organizovane. Vo vnútri však často bojujú s neistotou.

„Potreba mať všetko pod kontrolou často nevychádza zo skutočnej túžby po kontrole, ale zo snahy zvládnuť vnútorný pocit neistoty a zraniteľnosti,“ vysvetľuje PhDr. Naďa Dudová, MBA.

Podľa nej si mnohí ľudia tento spôsob fungovania osvojili už dávnejšie. „Mnohí ľudia sa v minulosti naučili, že chyby, nepredvídateľnosť alebo prejavy slabosti môžu viesť ku kritike, odmietnutiu či sklamaniu, a preto sa snažia mať veci neustále pod dohľadom,“ hovorí.

Kontrola im môže na chvíľu priniesť pokoj. Problém je, že ich zároveň pripravuje o ľahkosť. „Kontrola im prináša pocit bezpečia a istoty, no zároveň ich môže postupne vzďaľovať od spontánnosti a dôvery v seba samého,“ dopĺňa psychologička.

V terapii sa podľa nej často ukáže, že za kontrolou vonkajšieho sveta je oveľa hlbší strach. „Za potrebou kontrolovať vonkajší svet sa skrýva hlboká obava, že ak kontrolu stratia, nebudú schopní zvládnuť vlastné emócie alebo náročné životné situácie,“ uvádza.

Skryté rituály, ktoré nikto nevidí