Nehovor ľúbim ťa nadarmo

Rozhodla som sa, že ti dnes prerozprávam príbeh. Príbeh, ktorý sa naozaj stal.

Bolo raz jedno dievča, ktoré začínalo novú kapitolu svojho života. Bálo sa jej a bolo zmätené. Po dlhej dobre ostalo samo bez pevných priateľstiev a bez lásky. Postupne si začalo budovať priateľstvá. A potom prišiel on.

Chlapec ako z filmu. Bol k nej galantný, zaujímal sa o ňu a ona bola z toho ešte viac bezradná ako kedykoľvek predtým. Hovoril jej aká je výnimočná a aký je smutný bez lásky. Ona bola z toho vyvedená z miery a bála sa mu veriť. Stretávali sa aj ďalej a on jej ukázal aj inú tvár svojej osobnosti. Keď sa rozprávali o bežných veciach zistila, že vlastne zbožňuje jeho hlas. Po prvých dotykoch a bozkoch prišla studená sprcha. On jej napísal, že to nemalo iskru a, že je rád, že to nezašlo ďalej.

Ublížilo jej a to a nerozumela tomu, čo sa vlastne stalo. Nedávalo jej to zmysel. Nerozprávali sa spolu asi mesiac. Bohužiaľ, osud to chcel inak. Jeden večer sa stretli, opili a ona mu vynadala za to ako ju hlúpo vodil za nos. Jeho to ohromilo. Začali sa kamarátiť. Prosila ho, aby bol k nej úprimný. Aby jej už neklamal. Aby jej už nemotal hlavu zbytočne. Priznal jej, že sa zľakol, a preto sa zachoval tak, ako sa zachoval.

Vytvorili si medzi sebou isté puto, ktorému ani jeden nerozumeli. Ona k nemu cítila príťažlivosť a dodnes nevedela čo vlastne cítil on.

Stretávali sa.
Spoznávali sa.
Smiali sa.
Hádali sa.

Napriek všetkým príjemným chvíľam si vytvorila vo svojom vnútri bariéru. Tá bariéra nebola silná, ale bola dostačujúca, aby ju ochránila pred zlomeným srdcom. Brala ho takého aký je. Voľnomyšlienkar, ktorý môže kedykoľvek zdrhnúť. Chvíle s ním jej za to však stáli.  A on jej už neklamal. Nesľuboval jej lásku, hovoril jej „ je mi s tebou veľmi dobre.“  A to jej stačilo.

Ich stretnutia boli stále intenzívnejšie a potom to prišlo.
On jej povedal, že ju ľúbi a bariéra v jej srdci opadla. Zničila ju, lebo vedela, že sa dohodli, že jej klamať nebude.  A tak veľmi sa bránil láske, že by bola hlúposť, aby jej povedal, že ju ľúbi a nebola by to pravda.

A tak si myslela, že všetko už bude iba krásne. Nebolo to jednoduché, ale jej to nevadilo. Mala na ňom rada všetko. Nikdy nebola u neho na prvom mieste ale ubezpečoval ju, že ju ľúbi.  Keď boli spolu, cítila sa šťastne. Mali plány. Ona sa tešila na to, ako jej ukáže vodopády a on bol šťastný, že má priateľku ako ona.

Znie to ako z rozprávky, však? Sklamem vás. Rozprávky v dnešnej skazenej dobe neexistujú. Štyri dni sa jej neozval. Dva týždne sa nevideli. Potom nastal zlom. Povedal jej, že ju neľúbi.
„Snažil som sa presvedčiť samého seba, že ťa ľúbim, ale nedokázal som to. Prepáč.“

Vodopády vyschli. Neplakala. Iba sedela a hlúpo pozerala pred seba, snažila sa pochopiť, čo sa stalo. Necítila k nemu nenávisť. Jediné, čo cítila a cíti dodnes, je obrovské sklamanie. Sklamanie z jeho slov.  Z jeho sľubov. Z jeho činov. V hlave má iba jednu otázku.
Prečo?

Bolo to všetko z jeho strany klamstvo? Naozaj ju nikdy neľúbil? Pokiaľ k nej nikdy necítil lásku, prečo to povedal? Prečo povedal ľúbim ťa, nadarmo?

foto: tumblr.com