Motivuj sa na začiatok nového školského roka

Hej, aj ja patrím do tej skupiny žiakov, študentov, ktorí na otázku „Aké boli prázdniny?“ odpovedám buď lenivo, že krátke, alebo sa počudovane na daného človeka pozriem a spýtam: „Boli nejaké prázdniny? A kedy?“ Milujem totižto ten pocit, že nič nemusím, také predmety, také prednášky, také semináre, jednoducho si môžem len ľahnúť do trávy a uvoľniť sa do ničoty. Avšak aj školský rok má niečo do seba.

1. Organizácia nadovšetko

Možno je to u teba samozrejmosť, ale u niektorých to tak nevyzerá. Už teraz na začiatku školského roka by si si mala upratať zásuvky, poličky, pretriediť nepotrebné zošity, uvoľniť miesto novým učebniciam, proste si zorganizovať izbu. Pokiaľ v nej budeš mať neporiadok a chaos, k učeniu sa budeš musieť dlhšie nútiť a spravidla ti to bude dlhšie trvať.

2. Nákupy

Nie, neposielam ťa ako prváčku základnej školy, aby si si išla kúpiť nové vodové farby do vrecúška na výtvarnú. Mám tým na mysli ceruzky, perá, farebné, motivačné zošity, diáre… A samozrejme, aj oblečenie. Minimálne preto sa budeš tešiť do školy, aby si tam nové vecičky poukazovala kamoškám.

3. Pozitívne afirmácie

Niektoré predmety naozaj moc nemusím. Avšak najhoršie, čo môžeme spraviť, je vybudovať si k nim averziu. Tento odpor nám to môže naozaj maximálne znechutiť, ale tadiaľto cesta nevedie. Musíme zvoliť opačnú stranu na rázcestí a tým je to prijať. Každý štvrtok mám fyziku. Hotovo.

Žiadne emócie, ako mi tam je zle, že určite zase bude nezáživne rozprávať. Nechceš si to predsa privolať. Prijmi to. Je to tak, áno, musíš to mať siedmu hodinu, áno, musí ťa to učiť ten a ten, áno, musíš si privstať na nultú hodinu. Alebo sa môžeš prekonať úplne, a hoci to spočiatku nepôjde ľahko, opakuj si pozitívne myšlienky. Kvadratické rovnice mi idú. Vždy prídem ku koreňu riešenia. Programovanie mi vždy rýchlo ubehne. Skús to takto praktikovať pár dní, týždňov a zmeny svojho prístupu naozaj pocítiš.

4. Odmeny

Možno ťa napadlo, že táto časť by sa mala volať odmeny a tresty. Nie! Nikdy sa „netrestaj“! Aj keď niečo nestihneš, aj keď sa ti niečo nepodarí…Nikdy! Spoločnosť nám ženám ťahá sebavedomie dosť tým, ako máme vyzerať, čo máme robiť a podobne, nerob to aj ty. Nikdy sa za nič nekritizuj, pretože iba tak si vybuduješ nejakú sebahodnotu. Aj keby dostaneš zlú známku, aj keby si istý čas flákala školu, nenadávaj si za to. Bolo to. Môžeš to jedine zmeniť. Vnútornými výčitkami to aj tak nijako nezmeníš, jedine zmenou teraz, v prítomnosti. Za minulosť sa nemôžeš bičovať.

No a k tým odmenám. Taká klasika, že čokoláda za tou a tou kapitolou, alebo jedna epizóda obľúbeného seriálu, to nikdy nezaškodí. Ale to sú odmeny za také krátkodobé ciele. Čo tak sa s priateľom dohodnúť, že ak tú skúšku dáš aspoň na dvojku, vezme ťa na konci mesiaca do kina? Alebo, že ak s kamoškami celý mesiac potiahnete so známkami lepšími ako 3, spravíte si pyžamovú párty u teba doma? Alebo, prečo si nesľúbiť tie semišové čižmičky za dva týždne precízneho učenia sa, ktoré už tak dlho v tom výklade obdivuješ? Je to len na tebe, no pamätaj, radšej si odopri odmenu, ako sa trestať.

P.S.: Nezabúdaj, že škola nie je len čiernobiele väzenie. Tráviš v tej väčšinu svojho týždňa. Tvoj život nie je len sobota a nedeľa. Je to práve a hlavne aj tá väčšia časť, od pondelku do piatku. Tak sa už konečne usmej, život nie je také trápenie, aké si z toho robíš!