Milujem seba a svoje telo

Koľko som sa ja napočúvala ako mám pribrať, začať jesť a niečo so sebou robiť.

Čakali ste podľa názvu článku, že budem mať viac kíl a búchať sa do veľkých pŕs, že kosti sú len pre psov? Tak to nie. Mám štíhlu postavu, ktorú som kedysi neznášala. Lebo SAKRA musíš pribrať ty vyžla lebo… proste lebo. Odpovede nie je. Vraj môžem byť nezdravá, vraj neotehotniem a vraj sa to mužom nepáči. Tak moja, ty čo si mi to hovorila s tou 20 kilovou nadváhou a legínkami, za prvé, som zdravá a úplne v pohode. Nevytŕčajú mi kosti, nemám bulímiu a nie som ani anorektička. Za druhé, kľudne môžem otehotnieť, veď koľko našich mamiek otehotnelo už v 18stich a malo sotva 45 kíl? A za tretie, čo ma je po mužoch? Nepáčim sa ti? Dobre, ja ťa nenútim. Nájdi si inú.

Nepáči sa mi, ak niekoho kritizujú. „Prosím ťa, najedz sa.“- „Prosím ťa, kontroluj sa s tým jedením“- „Prosím ťa, máš veľký zadok, celulitídu a malé prsia.“

foto: tumblr

Nie som zástancom ani štíhlych dievčat, ani pevných, ani … skrátka nikoho. Cítiš sa lepšie, ak máš o pár kíl viac? Dobre, maj ich. Cítiš sa lepšie, ak cvičíš každý deň a chceš tehličky na bruchu? Veď cvič. No hlavne miluj seba samú, neopovrhuj sebou a na kritiku vždy odpovedz slušne, ale sebavedome.

Mrzí ma, že i v dnešnej dobe sa slabo rešpektujeme, pokukujeme po sebe. Pritom v iných krajinách si Vás nikto nevšimne, nesúdi a neopovrhuje Vami. Nehovorí pri tom, keď Vám naberá jedlo: „A hlavne sa riadne najedz, aby si pribrala“ alebo „Ale dám ti trošku menej, veď… vieš“. DOSŤ! Ale naozaj, prosím dosť! Stalo sa mi to pred 2 týždňami. Prišla som po 3 mesiacoch z Austrálie, kde sme jedli nie vždy skvelo a častokrát som jedla naozaj strašné blbosti. Keď som sa vrátila na Slovensko, pár ľudí si všimlo, že som pribrala 5 kíl (!!!), ktoré naozaj boli veľmi málo viditeľné a z ktorých som bola veľmi šťastná. Hneď ale poznamenali:“ No tak, neboj, veď to za chvíľu  schudneš. Určite sa už stravuješ zdravo, pritom, ako vyzeráš.“ Myslím, že k tomuto komentár už netreba. Asi viete, čo som si o tom myslela.

Poznám veľmi veľa mladých dievčat, ktoré mi hovoria pri každom mojom komplimente aké sú krásne:“Ale Kika, čosi, musím schudnúť.“ Dievčatá, veď máte sotva 50 kíl, ste vysoké ako modelky a vy chcete chudnúť? Ja mám opačný problém dámy, ja by som chcela aspoň trošičku pribrať. Nie veľa. Aspoň trochu do mojich krásnych dlhých nôh. Áno, sú krásne. Teda, začala som im tak hovoriť. Už som prestala zosmiešňovať samú seba, jesť blbosti len aby som kilečko pribrala a hovorila si, že musím mať väčšie prsia a že určite, ale že určite idem po dvadsiatke na plastiku pŕs a nosa. Milujem sa taká, aká som. Blondínka s krátkymi kučeravými vlasmi, s menšími prsiami, s chudučkými nôžkami, ale spolu to všetko tak krásne hrá, že ma ľudia chvália. To, akú mám teraz postavu akurát. Že som pekne štíhla, nie chudá. Samozrejme, vždy sa nájdu ľudia, ktorí sa hrozivo pozrú: „Priber, to sa už dnes nenosí.“

Dámy, slečny, ženy, milujte sa také, aké ste! „Urobte“ si postavu akú chcete a prestaňte sa podceňovať, kritizovať a schovávať sa za čiernu farbu. Prestaňme stále pokukovať po iných, závidieť a strápňovať. Sme jedinečné a krásne. Či sme vysoké, štíhle, chudé, pribraté. Sme to my, ženy, ktoré robia tento svet krajším =)

foto: tumblr