Kúzlo chlapca s modrými očami

Prepadla som kúzlu chlapca s modrými očami. Len tak. Závratne rýchlo a zároveň nevýslovne pomaly, nežne. Tie nebeské oči ma prenasledujú deň čo deň. Keď sa do nich ponorím, strácam pojem o čase a netuším, kde končí a kde začína realita. Všetko vôkol mňa sa na okamih zastaví a prestane existovať. Všetko okrem chlapca s modrými očami. Sú tmavomodro-sivasté večer a tyrkysové ráno, tie milujem najviac.

zdroj: unsplash.com

Chlapec s modrými očami má mnoho podôb. Dokáže mi venovať vzrušený pohľad, ktorý mi spôsobí zimomriavky po celom tele bez toho, aby sa ma dotkol. Taktiež mi vie dať zamilovaný pohľad, ktorým sa na mňa zahľadí, aj keď sa na mňa práve hnevá. V ich hĺbke vždy objavím tú bezpodmienečnosť lásky, ktorú hľadá každý na svete.

Zasiahlo ma kúzlo chlapca s modrými očami, keď som to najmenej čakala. A zasiahlo ma ešte mnohokrát. Keď sa nadchol v obchode pri novej hračke, ktorú objavil. Či vonku v parku, keď zadumane hľadel pred seba. Alebo v posilovni, keď namáhavo cvičil. Zamilovala som sa aj do jeho smutných očí, kedy som dobre vedela, že som ho zas kvôli niečomu sklamala. No najviac som prepadla jeho kúzlu vtedy, kedy sa len tak díval do diaľky a ja som túžila vedieť, na čo myslí. Vtedy som v tých nebeských očiach nachádzala stratený pokoj.

zdroj: pexels.com

Očarila ma jeho starostlivosť, jeho pokoj a bezhraničná trpezlivosť. Keď sa na mňa pozrie, viem, že som doma. Najmä hneď po ráne, tak rozpačito a ospalo. Zbožňujem tiež jeho zamračené čelo, keď sa jeho nebeské oči smejú spolu so mnou a ja sa konečne necítim sama. Nachádzam v ňom svoje osobné nebo.

Prepadla som kúzlu chlapca s modrými očami tak veľmi, že ho občas hľadám aj tam, kde nie je. Vidím ho v dave medzi cudzími tvárami, v knihe medzi riadkami, v prírode medzi stromami, aj v sebe medzi všetkými zlomenými kúskami. Občas sa cítim ako telo bez duše, ak znovu neuvidím tie oči farby mora. Stala som sa od nich závislou. Od všetkého, čo predstavujú. Od lásky, ktorú mi dávajú.