Keď ťa druhí berú ako samozrejmosť: Prečo sa z tvojej pomoci stáva povinnosť?
ŽivotNikto ti nikdy nepovedal, že musíš všetko zvládnuť. Napriek tomu sa akosi stalo, že si to práve ty, komu všetci volajú, keď potrebujú pomoc. Ty si tá, ktorá nezabudne na narodeniny, vyrieši problém a ustúpi, keď sa ostatným nechce. Spočiatku za to dostávaš vďaku. Neskôr už ani tú.
Psychologička Mgr. Bc. Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe, vysvetľuje, ako vznikajú podobné vzťahové vzorce a čo sa môže skrývať za našou potrebou byť neustále užitočné.
Dostaň Odzadu do svojich Google odporúčaní
Odzadu, odkaz sa otvorí v novom okneAko sa stane, že dobrovoľná pomoc začne v očiach druhých pripomínať povinnosť? A prečo môže byť takým nepríjemným vystúpiť z úlohy, ktorú sme si možno nikdy vedome nevybrali?
Pracovná pozícia: Človek, ktorý všetko vybaví
V rodinách, partnerstvách či priateľstvách sa úlohy často rozdelia úplne nepozorovane. Jeden človek zabúda na termíny, druhý si ich pamätá za oboch. Jeden sa vyhýba nepríjemným rozhovorom, druhý ich musí absolvovať. A potom príde okamih, keď tá druhá osoba niečo nezariadi. Zrazu sa všetci čudujú.
Nikto sa nepozastavuje nad stovkou vecí, ktoré si zvládla. Pozornosť si získa až tá jedna, ktorú neurobíš. Medzi dobrovoľnou pomocou a očakávaním je tenká hranica. Nie každé nerovnomerné rozdelenie povinností pritom vzniká manipuláciou, niekedy je to len výsledok dlhodobého zvyku, ktorý sa stal nepísaným pravidlom.
Odmena, ktorá sa nedá vložiť na účet
Prehnaná ochota môže niekedy slúžiť ako spôsob získavania lásky, uznania a pocitu vlastnej hodnoty. „Keď budem pre druhých užitočnou, budem mať svoje miesto,“ znie vnútorné nastavenie, ktoré nás často ženie vpred. Čo sa však stane, keď zrazu nemáš komu pomáhať?
















