Keď nechceš, ale musíš odísť

Nechceš. Naozaj. Tvoje vnútro kričí, aby si zostala. Že, keď zostaneš, určite to bude lepšie a všetko sa napraví.

Lenže … tu nejde o to, že to bude lepšie. A pre koho vlastne? Pre nich? Pre tých plytkých ľudí, ktorí nechápu tvoje vnútorné pocity?

Ide tu o to, že ty musíš odísť.

Musíš, aj keď to bude ťažké. Ale v tomto svete, na tomto mieste sa dusíš. Strácaš pojem o tom, kto je kto. Ľudia okolo teba nosia masky a falošné úsmevy.

Tí, ktorí sa ťa cez deň a v práci snažia rozveseliť, tvária sa ako najväčší priatelia … tak tí ťa potom bez zaváhania zradia.

zdroj: unsplash.com

Tí, ktorým veríš celý svoj život sa ti obrátia chrbtom a v tých najťažších chvíľach ťa nepodržia.

Práve pre toto musíš odísť.

Vidíš svet príliš čierny, zlatko.

Ale on taký nie je. On je aj biely, a červený, a oranžový, a žltý, a modrý a zelený … a spolu sa krásne dopĺňajú.

Musíš si toto uvedomiť. Možno cesta, po ktorej si doteraz kráčala nebola tá správna, možno si išla zlým smerom a preto si nebola šťastná.

zdroj: unsplash.com

Ľudia a priatelia, ktorí ti ubližujú a zraňujú ťa nie sú tí praví. Nemajú mať v tvojom živote žiadne miesto.

Choď. 

Cestuj. Spoznávaj. Jedz. Modli sa. Miluj. 

Vydaj sa na tú správnu cestu, choď smerom, pri ktorom cítiš, že je to ten pravý.

Nájdi si nových priateľov. Smej sa. zabávaj sa. 

Nauč sa tešiť zo života. Buď slobodná. 

A odíď od toxických ľudí, pri ktorých strácaš čas. Viem, že to nemáš jednoduché, že sa bojíš, čo bude s tvojou rodinou, ako to zvládneš a pravdu povedať, jedna tvoja časť chce stále zostať tu. Veď tu máš spomienky, detstvo a všetko ostatné …

No ty si budúcnosť. Minulosť už neovplyvníš, ale celý život budeš žiť v budúcnosti. A akú si ju vytvoríš, takú ju budeš mať.

S láskou. 

S priateľstvom. 

So šťastím.