Keď láskavosť bolí a tvoj život sa stráca: Takáto je cena prílišnej empatie

Pocity znechutenia

Možno si si to doteraz ani neuvedomila, no prehnaný súcit v tebe vytvára doslova znechutenie k vlastnému životu. Prestanú ťa baviť záľuby, prestaneš sa starať o svoj vzhľad a napokon ťa nebude zaujímať ani strava, ktorú konzumuješ. Jednoducho budeš tak vyčerpaná z plnenia túžob tvojho okolia, až nenájdeš silu na svoje vlastné.

Dokonca sa to môže prejavovať tak, že sa ti začnú rozpadať milostné či rodinné vzťahy, pretože budeš ako taká chodiaca mátoha. Nervy a stres ťa zvnútra pohlcujú a toto celé vyústi do apatie, z ktorej bude horšia cesta naspäť. Nenechaj si pokaziť život iba preto, lebo sa chceš každému zavďačiť a nevieš povedať nie.

zdroj: Unsplash/hosein solimani

Prehnaný spánok

Bežný človek je denne unavený, nakoľko žijeme v uponáhľanej a najmä stresujúcej dobe. U teba to však prerastá cez hlavu a o chvíľu už ani nevylezieš z postele. Prestaneš si meniť pyžamo a zostaneš len tak ležať bez toho, aby ti záležalo na tom, ako vyzeráš a ako sa cítiš.

Budeš spať kedykoľvek. Nehovoriac o tom, že už aj pohyb či návštevy vymeníš za tento „oddych“. A nie, nie je to spôsobené tým, že si taká vyčerpaná, aspoň nie po fyzickej stránke. Tá emocionálna je vyhorená.

Žiadna sebaláska

Bez lásky nemáme v podstate nič. Nikto nedokáže žiť sám a zatrpknutý celý život. Časom si totiž uvedomíme, že sa nemáme s kým porozprávať, pohádať a ani sa zasmiať. Najhoršie v tomto ohľade je to, že stratíš aj sebalásku. Práve preto, lebo si ju rozdávala naokolo a nikto si to nevážil.

Je obdivuhodné, keď dokážeš pomáhať ľuďom bez toho, aby si za to niečo dostala. To je v dnešnej dobe pomaly cnosť, o ktorej sa viac dočítaš TU. Ale nikdy nesmieš zabúdať na vlastné šťastie. Empatiu musíš držať pevne medzi opratami, lebo inak sa z nej stane apatia a ty už viac nebudeš vidieť dobro. Len budeš čakať, kým všetko skončí.