Ego naše každodenné

tumblr.com

Stáva sa ti, že sa niekedy inak cítiš a inak sa prejavuješ navonok? Máš z niektorých ľudí pocit, že ich dobre poznáš a zrazu sa začnú správať spôsobom, ktorý si nevieš vysvetliť?  Je to naše ego, ktoré si starostlivo pestujeme už od útleho veku. Staráme sa oň, polievame ho, zapisujeme si doň všetky krivdy, ktoré sa nám stali, všetky úspechy, na ktoré sme hrdí.

Ono rastie a rastie, až kým nedosiahne výšku minimálne ako zázračná fazuľka z rozprávky, po ktorej sa šplhal Janko.  Kam až dokáže porásť tvoje ego? Aký by bol len svet krásny, keby každý hovoril to, čo si skutočne myslí a cíti. Keby sme nehrali hry. Keby sme sa nesnažili predstavovať si, čo si o nás myslia druhí a následne sa tomu prispôsobovať.

Ego nám dáva pocit jedinečnosti, oddelenosti od ostatných. Je to predstava o tom, kým sme. Je to naša maska pred spoločnosťou, naša hlavná rola, ktorá je závislá od uznania . Chce kontrolovať všetko a všetkých, pritom samé žije v strachu z toho, že by zaniklo. Potrebuje neustále s niekým súperiť a dokazovať si , že je najlepšie.

Určite si aj ty mala niekedy sto chutí napísať človeku, ktorý sa ti páčil. Chcela si sa možno prvá ozvať po rande.  Po hádke si mala pocit, že si to naozaj pokazila a potrebuješ sa ospravedlniť, no nejde to. Máš predsa svoju HRDOSŤ, svoje ego.

Musíme odpísať minimálne dvakrát neskôr ako on, za nič na svete nepovieme prepáč, kým to nespraví ten druhý, budeme sa tváriť ako sme nad vecou a všetko máme na háku, pritom vo vnútri niekde za tým všetkým nás to bude trápiť. Koľko vecí si neurobila zo strachu, len preto že by si sa mohla strápniť? Len preto, že by si ľudia mohli niečo pomyslieť?

Ego je fajn vec, pokiaľ nezasahuje do záležitostí srdca. Čo sa týka medziľudských vzťahov, nemali by sme sa na ne pozerať prostredníctvom neho. Zvykneme robiť drámu, keď sa cítime dotknutí. Máme mylnú mienku o tom, že každý nám chce len ublížiť, a preto sa musíme správať dvakrát tak zle ako on. V partnerských vzťahoch sme žiarliví a máme potrebu druhého vlastniť. Lásku sme si premenili v súkromný majetok. Stačí už len na krk frajerovi/frajerke zavesiť ceduľku s menom a pod to nápis „Nevstupovať, tu strážim ja! “

Ale človeka  nemôžeš vlastniť, nemôžeš mu nič zakazovať či prikazovať. Nemôžeš sa ho snažiť odtrhnúť od sveta a žiadať od neho, aby žil len pre teba. Doteraz nechápem, prečo sa ľudia snažia partnera zmeniť.  Ba čo je ešte horšie, snažia sa ho privlastniť. Len pre seba.

lauragoodall.tumblr.com

Mali by sme vedieť povedať ľudom, že sa nám páčia, že ich ľúbime, alebo že nám chýbajú, pokiaľ to naozaj cítime. Nerobme to pod podmienkou, že to vyžadujeme aj od nich. Prestaňme sa správať akoby sme boli stredom vesmíru a nič iné neexistovalo. Buďme viac ohľaduplní, tolerantní  a počúvajme svoje srdce.

Existuje jeden pekný príbeh o tom, ako starý indián z kmeňa Cherokee hovorí svojmu synovi: „V našom vnútri existuje boj medzi dvoma vlkmi. Jedným z nich je zlo. Je to hnev, žiarlivosť, chamtivosť, odpor, menejcennosť, lži a ego. Druhý je DOBRO. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, skromnosť, láskavosť, súcit a pravda.“

Chlapec chvíľu premýšľa a potom sa opýta: „Starý otec , ktorý vlk zvíťazí?“

Starý otec pokojne odvetí : „Ten, ktorého kŕmiš.“