AI o tebe vie viac než partner? Pozor na moment, keď začne nahrádzať blízkych

AI sa pre časť ľudí stáva miestom, kde sa obracajú aj s veľmi osobnými témami. Štúdia publikovaná v JMIR Mental Health medzi 1 805 dospelými Američanmi vo veku 18 až 49 rokov ukázala, že 35,3 % využíva generatívnu AI alebo chatboty aspoň raz týždenne na rozhovory o psychických ťažkostiach či ich zvládaní. 5,5 % patrilo medzi intenzívnych používateľov. 

Chatbot dnes nemusí byť iba nástrojom, ktorý nám napíše e-mail, poradí recept alebo pomôže s prácou. Čoraz častejšie sa dostáva aj k témam, ktoré by sme kedysi riešili za zatvorenými dverami s niekým blízkym.

O tom, čo môže stáť za týmto posunom a kde sa končia možnosti technológie, sme sa rozprávali s psychologičkou Mgr. Ingrid Molnárovou z online poradne MOJRA.sk.

Otázka pritom nie je iba o technológiách, ale aj o tom, ako dnes komunikujeme vo vzťahoch. Schopnosť povedať druhému človeku, čo cítime, totiž preveria najmä situácie, v ktorých sa naše pohľady rozchádzajú. Aj preto sme sa nedávno pozreli na to, čo robia šťastné páry počas konfliktu inak a ktoré veci môžu rozhodovať o ich vzťahu. TU sa to dozvieš.

Prečo je jednoduchšie zdôveriť sa AI než blízkemu alebo psychológovi?

Zveriť niekomu svoje najosobnejšie myšlienky nemusí byť jednoduché, a to ani vtedy, keď ide o človeka, ktorému dôverujeme. Čo sa teda mení vo chvíli, keď na druhej strane rozhovoru nesedí partner, kamarátka či odborník, ale chatbot? Psychologička vysvetľuje, prečo môže byť práve komunikácia s AI pre niektorých ľudí jednoduchšia.

„Jednoducho preto, že pri umelej inteligencii sa človek nemusí až tak báť reakcie druhej strany. Keď niečo veľmi osobné povieme partnerovi, kamarátke alebo aj psychológovi, vždy tam môže byť určitá obava – čo si o mne pomyslí, či ma pochopí, či ma nebude hodnotiť, či som nepovedala príliš veľa. Pri AI tento pocit môže byť oveľa slabší,“ uvádza.

zdroj: Pexels/Artem Podrez

„Človek má zároveň nad rozhovorom väčšiu kontrolu. Môže si premyslieť, čo napíše, môže niečo doplniť, preformulovať, nemusí reagovať okamžite. Nevidí pred sebou výraz tváre druhého človeka ani jeho rozpaky, prekvapenie, či nesúhlas,“ pokračuje.

„Pre niekoho, kto má problém hovoriť o svojich pocitoch alebo má za sebou skúsenosť, že jeho prežívanie druhí zľahčovali, to môže byť veľmi príjemné,“ dodáva.

Dostupnosť

Sú chvíle, keď sa nám v hlave nahromadí niečo, čo potrebujeme dostať vonku práve v danom momente. Namiesto správy blízkemu človeku však dnes môžeme otvoriť chat a začať písať. Práve tento rozdiel medzi rozhovorom s človekom a komunikáciou s AI môže podľa psychologičky zohrávať dôležitú úlohu.

„Ak nás niečo trápi o jedenástej večer, kamarátka možno spí, psychológ nám neodpovie a partner nemusí mať práve kapacitu na dlhý rozhovor,“ vysvetľuje psychologička.

zdroj: Pexels/Anete Lusina

„AI je k dispozícii hneď. A práve táto kombinácia dostupnosti, určitej anonymity a pocitu, že môžeme povedať prakticky čokoľvek, môže viesť k tomu, že sa niektorí ľudia paradoxne otvoria viac než pred blízkym človekom,“ pokračuje.

„Nemusí na tom byť automaticky nič zlé. Niekedy človek potrebuje najskôr dostať svoje myšlienky zo seba, pomenovať ich a až potom o nich dokáže hovoriť s niekým ďalším,“ hovorí.

„Dôležité však je, aby sa z toho postupne nestalo pravidlo, že všetko, čo je emocionálne náročné, riešime radšej tam, kde nám nehrozí žiadna nepríjemná reakcia. V skutočných vzťahoch totiž určitú mieru zraniteľnosti potrebujeme,“ dodáva ešte.

V čom AI nedokáže nahradiť kontakt s reálnym človekom?

Pri využívaní umelej inteligencie však nemusí byť odpoveďou iba to, či je pre nás dobrá alebo zlá. Oveľa dôležitejšie môže byť, akú úlohu jej v konkrétnej chvíli prisúdime a čo od takéhoto rozhovoru očakávame.

zdroj: Pexels/Artem Podrez