Môžu byť bývalí partneri priatelia?

Bývalým sa hovoria bývalí, no aj tak istým spôsobom do nášho života zasahujú. 

Všetko to, čo sme spolu prežili. Nedá sa to ani opísať, ak by som chcela vybrať čo i len jednu príhodu, nezmestila by som sa na hárok papiera.

Je až vtipné, ako si myslíme, že môžeme byť s bývalými priatelia. Je to podobné akoby si hovorila: „Hej ty, zomrela ti mačka, ale môžeš si ju nechať.“

Na konci aj tak jeden bude milovať viac a druhý menej.

„Pamätáš si na našu hru, kto miluje viac a najviac? Myslím si, že som vyhrala.“ 

Stála som opustená na lúke a sledovala západ slnka, tvoj pohľad a smiech, ktorý som si vedela vybaviť bol až príliš reálny. V hlave som mala chaos a v duši prázdno. Zvláštne ako nám môže jeden okamih (alebo sekunda) zmeniť život.

Nie, bývalí partneri nemôžu byť priatelia. Znamená to potom, že nikdy sme neprestali niečo cítiť k danej osobe. Znamená to, že určitým spôsobom ho stále chceme kontrolovať. Že si náš život bez neho stále nevieme predstaviť.

Ale no ták, nebudeme tu niečo predstierať. Áno, skúšala som to. Skúšala som byť s bývalými kamarátka a nikdy to nefungovalo.

Vzťahy sú veľmi komplikované. Alebo nie? Sú jednoduché? Len to my ľudia z nich robíme niečo, čoho sa bojíme. 

U mňa v krátkom čase nepreskočila iskra ale rovno oheň a spálil všetky mosty k môjmu bývalému. Bola som si istá, že je to tá pravá láska. Všetko išlo dokonale, žiadna hádka, žiadne nezhody, len láska a radosť.

No nežijeme v rozprávke a to všetko dokonalé muselo skončiť.

Muselo to skončiť naozaj? Nemohli sme byť len priatelia? Len … už nikdy nebudeme priatelia. Vždy, keď som sa mu pozrela do očí, videla som veci, ktoré vo mne vzbudzovali pocity. Vždy, keď sme boli spolu na večeri alebo v kine, mala som chuť objať ho a už nikdy nepustiť. Bol celý môj svet.

A toto je problém. Robíme z ľudí, ktorí nám ubližujú naše svety a potom, ten náš nie je schopný normálne fungovať.

Otvor oči aj ty.