5 VECÍ, KTORÉ SA STANÚ, KEĎ PRESTANEŠ JESŤ MÄSO

Podľa British Social Attitudes survey znížila spotrebu mäsa za posledný rok takmer tretina Britov.

V prieskume bolo zistené, že 29% ľudí v minulom roku znížilo spotrebu mäsa, 9% povedalo, že nikdy nezvažovali zredukovať alebo absolútne sa vzdať príjmu mäsa a asi 3% už boli vegetariánmi alebo vegánmi.

Možno aj tebe prebehlo mysľou vzdať sa steakov a burgrov v prospech vegetariánskeho životného štýlu; či už z etických dôvodov alebo kvôli obavám z červeného mäsa týkajúcich sa zdravia.

Čo sa vlastne stane, keď prestaneš jesť mäso?

Môžeš schudnúť

Tím na George Washington University School of Medicine vo Washingtone v USA sa nedávno pokúšal zistiť, koľko človek schudne, keď sa z „človeka všežravca“ stane „človek vegetarián“.

Výskum, v ktorom boli preskúmané predchádzajúce štúdie a bol publikovaný v Journal of the Academy of Nutrition and Dietetics, ukázal, že účastníci, ktorí prestali konzumovať mäso, zhodili v priemere 4,5 kila, pričom vôbec nesledovali príjem kalórií a tiež nezačali cvičiť častejšie ako obyčajne.

„Z tohto zistenia si treba zobrať to, že diéta založená na rastlinnej báze ti môže pomôcť schudnúť bez toho, aby si si musela počítať kalórie a zvyšovať intenzitu cvičenia,“ povedal Neal Barnard, M.D., autor štúdie a docent medicíny na George Washington University.

Zmení sa tvoja črevná baktéria

Známe príslovie hovorí, že sme to, čo jeme. To sa vzťahuje aj na náš tráviaci trakt.

Štúdia z roku 2014 skúmala rozdiel medzi črevnou baktériou nájdenou v črevách všežravcov, vegeteriánov a vegánov. Rozdiely boli objavené medzi všetkými troma skupinami. Najväčšiu zmenu však možno zaznamenať medzi všežravcami a vegánmi, ktorí nekonzumujú žiadne živočíšne produkty.

Výskumníci z City University of New York zistili, že vegáni mali viac ochranných druhov črevných baktérií.

Mohla by si mať nedostatok živín

Vyvážená vegetariánska alebo vegánska strava môže poskytnúť dostatok živín, ak si to človek dobre rozvrhne. Môže byť však ťažké prijať dostatočné množstvo železa, vitamínu D a vitamínu B12.

Telo si občas zažiada to, čo mu chýba. Odporúča sa preto jesť dostatočné množstvo fazule a šošovice, orechov, tmavej zelenej zeleniny, celozrnnej stravy a obilniny obohatené o železo.

Vitamín B12 môžeme nájsť v extrakte z kvasnicových výrobkov, ako sú kvasnicové nátierky, cereálie obohatené o prídavné látky a produkty zo sóje.

Zdrojom vitamínu D môžu byť vajcia, obohatené smotanové nátierky, cereálie alebo aj mlieko.

Mohlo by klesnúť riziko vzniku rakoviny…

Nedávna správa WHO klasifikovala spracované mäso ako karcinogénne. Aj slanina a saláma sa ocitli v tejto kategórii; hneď vedľa formaldehydov, gama žiarenia a cigariet. Červené mäso bolo označené ako „pravdepodobne spôsobujúce rakovinu“; vraj sa podieľa na vzniku rakovinotvorných buniek.

Odborníci dospeli k záveru, že zjesť 50 gramov spracovaného mäsa (alebo dva plátky slaniny denne) zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva o 18%.

Hoci to môže vyznieť ako významný nárast, zvýšenie rizika rakoviny hrubého čreva o 18% , pred ktorým IARC vedci varujú, sa týka situácie, z ktorej vedci vychádzali, a síce, že zhruba šesť z každých 100 ľudí vo Veľkej Británii dostane rakovinu hrubého čreva – takže sa to netýka každého.

…a taktiež aj pravdepodobnosť srdcových ochorení

Vedci nedávno zistili, že červené mäso je spojené s ochorením srdca. Štúdia vedená Lerner Research Institute v USA ukázala, že karnitín, živina nájdená v potravinách, prispieva k reakciám črevných mikróbov, čo vedie k rozvoju srdcových ochorení.

zdroj: vedelisteze.sk