Zomrela výrazná filmová osobnosť od našich susedov: Jej diela obdivoval celý svet

Filmový svet zasiahla smutná správa o úmrtí jedného z najvýraznejších autorov stredoeurópskej kinematografie. Ako informuje The New York Times, tvorca, ktorý sa celý život venoval zachytávaniu obyčajného života bez prikrášľovania, zomrel v pondelok v nemocnici v Budapešti. Jeho filmy boli známe pomalosťou, dlhými zábermi a dôrazom na ľudskú dôstojnosť v každodennej realite. 

Ide o maďarského režiséra Bélu Tarra, ktorý zomrel vo veku 70 rokov. Jeho nevlastná dcéra Réka Gáborjáni v rozhovore uviedla, že zahynul po sérii dlhých a vážnych ochorení.

Správa o jeho odchode vyvolala silné reakcie nielen medzi filmármi, ale aj v širšom spoločenskom kontexte. Primátor Budapešti Gergely Karácsony ho označil za výnimočnú osobnosť slovami: „Zomrel najslobodnejší človek, akého som kedy poznal.“

Béla Tarr bol známy svojím radikálnym filmovým jazykom, ktorý narúšal tradičné rozprávanie príbehov. Pracoval s extrémne dlhými zábermi, často trvajúcimi niekoľko minút, počas ktorých kamera zotrvávala na tvárach postáv. Dej ustupoval atmosfére, tichu a detailom všedného dňa. Neodmysliteľnou súčasťou jeho filmov bola aj pochmúrna maďarská krajina – dážď, vietor, blato a poloprázdne dediny.

Medzi jeho najvýraznejšie diela patrí Satanské tango (Satantango, 1994). Významné miesto v jeho filmografii má aj snímka Werckmeisterove harmónie (Werckmeister Harmonies, 2000).

Jeho tvorba bola oceňovaná na európskych festivaloch a obdivovaná režisérmi ako Jim Jarmusch či Gus Van Sant. Spisovateľka Susan Sontag označila Satanské tango za „pútavé“. Kritička Manohla Dargis ho v The New York Times nazvala „majstrovským dielom“ a vyzdvihla jeho schopnosť nachádzať krásu v každom biednom a všednom kúte.

Napriek uznaniu jeho filmy nikdy nezískali masovú popularitu. Béla Tarr však opakovane zdôrazňoval, že jeho cieľom nebolo baviť, ale chrániť ľudskú dôstojnosť.

TOTO sú domáci, ale aj zahraniční herci, ktorých možno poznáš aj ty

GALÉRIA+ 30

Zdroj: The New York Times