Zíde z očí, zíde z mysle. Teda, aspoň to mi hovorili všetky kamošky po tom, ako si mi zlomil srdce. Vtedy som im neverila, no dnes viem, že mali pravdu. Aj keď, zabudnúť na teba bol veľmi dlhý a bolestivý proces. Vlastne, bolo to to najťažšie, čo som musela v živote urobiť.
Je zvláštne, ako sa všetko zo dňa na deň mení. Ako sa menia ľudia. Ako si sa zmenil ty. Jeden deň bol z teba milujúci partner a na ten druhý si sa mi nevedel pozrieť do očí. Hovoril si milujem ťa a potom, že to nefunguje. A vtedy sa začal môj emocionálny kolotoč, na ktorý som nebola pripravená. Smútok, sklamanie, hnev, nechápanie, plač, …
… vysvetľovanie, zabúdanie, vracanie sa do „normálu“. Život po ukončení vzťahu má zvláštnu príchuť. Je ťažký, najmä, ak daného človeka stále miluješ. Tak, ako som milovala ja teba. Ako som mala na teba len tak zabudnúť? Čo sa ľudia zbláznili? Veď to sa nedá!
