Využi všetok čas na niečo, čo ťa bude robiť šťastnou

Čas. Klišoidný pojem neustále nás ohraničujúci svojimi chápadlami. Sme jeho otrokom alebo pánom? Oboje. Meníme svoje roly. Raz sa musíme trpko podriadiť termínom a inokedy si vieme nastaviť timebanku tak, ako nám to najviac vyhovuje. Niekedy máme pocit, že máme času more. Alebo aj celý Atlantik. Že nasledujúce dni budú fantastické, užijeme si každú minútu a budeme hltať okamihy ako pizzu po mesačnom týraní sa zeleninou.

Plán je to síce pekný, avšak aj napriek tomu si na konci dňa uvedomíme, že nám to akosi ubehlo. Samé. Bez nás a nášho hltania. Bez pôžitku. Zásoba hodín, ktorú máme k dispozícii je pominuteľná a my tento proces nedokážeme spomaliť.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: unsplash.com

Ži naplno, ale bez tlaku na prítomnosť

Keď mi doktorka odklepla poslednú skúšku v tomto semestri a ja som odkráčala zo školy a.k.a hollywoodska star, uvedomovala som si dve veci. Prvá – nasledujúcich šesť dní bude dokonalých, druhá – ubehnú tak rýchlo, že si to nestihnem uvedomiť. Strávila som ich s ľuďmi, ktorých milujem a verte, či nie, to je kameň úrazu. Keď sme s tými, vďaka ktorým má náš život zmysel, chceme pocítiť nekonečno na strane nezabudnuteľných chvíľ, smiechu, lásky. Pomer šiestich dní s nekonečnom je trochu mizivé sústo na uspokojenie toho, vďaka čomu sa cítime šťastní, však.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pexels.com

V takýchto cenných chvíľach vnímam svoje druhé ja. Jedno je tu, v danom momente a druhé pláva okolo a díva sa na celú vec zhora. Vraví „mala by si tento okamih prežiť plnšie, lebo o pár sekúnd tu nebude“. Ide o zvláštny druh depersonalizácie, nie patologický, ale ten, kedy sa zamýšľate nad vecami z pohľadu druhej strany. Stávate sa druhou stranou a snažíte sa hodnotiť objektívne.

Prichádza méta, kedy si začínam myslieť, že by sme nemali premýšľať nad tým, koľko času budeme s daným človekom a aké je to dôležité. Práve vtedy dochádza k vnášaniu negativity do krásna.

Možno nekonečno nedostaneme, ale stále existuje nekonečný rad čísel nachádzajúci sa medzi šestkou a nulou. Preto keď dostaneme šesť dní, usmejme sa, mohli sme dostať menej. Prežívajme dvadsaťštyrihodinové cykly s plným vedomím, životom a otvorenosťou k stále novým a novým časovým nádobám, ktoré nám svet ponúka. Nevieme, aké hlboké je ich dno.