Vyskúšala som speed dating v Bratislave na vlastnej koži: Realita ma totálne dostala

Ešte pred pár týždňami by som sa na speed dating pozerala s poriadnou dávkou skepsy. Mala som pocit, že ide o niečo medzi televíznou zoznamkou a zúfalým pokusom nájsť si partnera za každú cenu. Keď sa mi však naskytla príležitosť zúčastniť sa jedného z podujatí v Bratislave, zvedavosť nakoniec zvíťazila.

A tak som sa jedného večera ocitla v podniku plnom neznámych ľudí, ktorí mali spoločný cieľ – spoznať niekoho nového. Nečakala som veľa. Možno zopár trápnych rozhovorov, pár nútených úsmevov a dobrú historku pre kamarátky. To, čo som si však odtiaľ odniesla, bolo oveľa silnejšie.

Vyskúšala som speed dating v Bratislave – čo sa stalo?

Prečo som si to vlastne spravila?

Už počas cesty som mala zmiešané pocity. Jednu chvíľu som bola zvedavá, druhú som rozmýšľala, či sa nemám otočiť a ísť domov. V hlave mi bežali rôzne scenáre. Čo ak tam budem najmladšia? Čo ak tam budú samí čudáci? Čo ak sa nebudem mať s nikým o čom rozprávať?

Keď som vošla do podniku, nervozita ešte stúpla. Pri bare už postávali skupinky ľudí a bolo jasné, že väčšina z nich prišla z rovnakého dôvodu ako ja.

Po registrácii som dostala kartičku s číslami účastníkov a stručné vysvetlenie pravidiel. Ženy zostávali sedieť pri stolíkoch, zatiaľ čo muži sa po každom kole presúvali ďalej. Na každé stretnutie sme mali približne päť minút. V tej chvíli som si uvedomila, že už niet cesty späť.

zdroj: Freepik/drobotdean

Prvý zvonček bol horší ako pracovný pohovor

Keď zaznel prvý signál, oproti si sadol úplne neznámy muž. Obaja sme sa usmievali, ale bolo vidieť, že sme nervózni. Prvých pár sekúnd bolo zvláštnych. Predsa len, koľkokrát si v živote sadneš oproti cudziemu človeku s vedomím, že máte niekoľko minút na to, aby ste sa navzájom zaujali?

Padali klasické otázky. Čím sa živíš? Aké máš koníčky? Rád cestuješ? Prečo si prišiel práve sem?

Ako to dopadlo?

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.