Všetko na čo čakáme príde samé a v správny čas

Prebudíš sa. Otvoríš oči. V tej istej posteli. V tej istej izbe. S tým istým človekom po tvojom boku.  Raňajky, hygiena, pusa na čelo, odchod do práce. Príchod z práce, večera, film, víno, pusa na čelo, spánok.  Nový deň.  Každý deň. Znova a znova.

zdroj: unsplash.com

Nie si to ty. Tá rutina ťa ubíja. Niečo ti chýba. Takto už nemôžeš žiť. Musíš s tým niečo robiť.
Hlava premýšľa, telo nereaguje. Zvyknuté robiť manuálne tie isté pohyby, reagovať na tie isté pokyny, znova a znova. Každý deň, celý deň. Nechávaš čas plynúť. Pondelky sú tie dni, kedy sa začína odznova, je piatok, máš čas. Nový rok je, kedy sa dávajú predsavzatia. Je jún, máš čas.
Pondelky sa zmenia na týždne, týždne na mesiace a nový rok, na roky. Stále a dokola.
Prebudíš sa. Otvoríš oči.

V tej istej posteli. V tej istej izbe. S tým istým človekom po tvojom boku.  Raňajky, hygiena, pusa na čelo, odchod do práce. Príchod z práce, večera, film, víno, pusa na čelo, spánok.
Nový deň. 

zdroj: pexels.com

Ale raz sa niečo zmení. Prebudíš sa. Otvoríš oči.  Už nie si v tej istej posteli. V tej istej izbe. Postavíš sa, pozrieš sa do zrkadla. Toto je ten deň. Povie si hlava a telo reaguje.
Nové pohyby, nové zvyky, nové pokyny. Telo sa prebúdza, hlava myslí inak a tvoja duša začína spievať. Cítiš sa inak, vyzretejšie, otvorenejšie, krajšie.

Premýšľaš, prečo si to nespravila skôr a nechala všetky tie dni, týždne, mesiace a roky plynúť a splynúť v jedno. Mohla si sa tak cítiť už omnoho lepšie predtým. Iste mohla si do toho vraziť po hlave, už v ten deň. Lenže niektoré veci potrebujú čas. Ako keď stretneš toho správneho človeka v ten správny čas.

Nie vždy naháňanie sa za niečím, s tým pocitom, že nám niečo medzitým unikne je adekvátne. Treba to nechať prirodzene plynúť. Chcieť to, vyslať myšlienku a nechať, nech to príde, samo. Tak ako má, v ten najsprávnejší čas.