V dnešnej dobe sa podvádzame každý deň

-„Milujem ťa“, pošepkal jej ráno v posteli, pripravil raňajky, poprial jej pekný deň a utekal do práce, kde ho už netrpezlivo čakala vzrušená kolegyňa. A tak s nadšením podľahol, ako každé pracovné ráno.

– „Dnes som odišla skôr z práce, len aby som ti navarila čínu, ktorú máš tak rád, miláčik“ – napísala do mobilu správu, ktorú odoslala cestou z čínskej reštaurácie, držiac v ruke dve škatule s hotovým kung-pao.

– „Nie som ženatý, poď, pozývam ťa na drink“, usmial sa v piatok večer v istom bare na istú blondínku s neistým kŕčom na prstenníku ľavej ruky, keď sa nenápadne snažil schovať obrúčku do vačku.

– „Včera mi môj priateľ pripravil romantickú večeru s tuctom červených ruží a celú noc mi spieval, ako veľmi ma miluje“, povedala jedna.

– „Mňa môj priateľ pred pár dňami vzal na víkendový pobyt do Álp, vraj len tak, lebo som žena jeho života“, povedala druhá, dopili kávu a každá išla svojou cestou.

Tá jedna kráčala do krčmy za rohom, aby svojho drahého vytiahla od nedopitej vodky. Tá druhá kráčala do prázdneho bytu, kde sa s ňou pred pár dňami rozišiel jej priateľ, vraj ide do Álp so svojou novou milenkou.

Zdá sa, že sú to obyčajné malé klamstvá z milosti. Zdá sa, že idú z úst tak automaticky a naprogramovane, ako že ráno vyjde slnko a večer je obloha posiata hviezdami. Zdá sa, že bez nevinného každodenného podvádzania už ani nedokážeme žiť. Že to patrí k tejto dobe, k tomuto roku, k tomuto ľudstvu. Zdá sa, že každý deň sa nájde dôvod, aby sme svojimi slovami a skutkami podviedli druhých, no v skutočnosti podvádzame samých seba. Pomaly, nenápadne a mimochodom…

Prežívame rok 2016. Tešíme sa z nekonečna možností, ktoré nevieme správne využiť. Sme očarení krásou opačného pohlavia vďaka photoshopu  a internetovým sieťam v domnienke, že to je skutočnosť. Chceme všetko a nemusíme nič. Letíme z jedného konca sveta na druhý a hľadáme sa v budhistických chrámoch, kráčame z jedného baru do druhého a hľadáme potenciálneho darcu spermií. Keď sme zadaní, túžime po neobmedzenej slobode, a keď sme slobodní, plačeme za pravou láskou. Skazení zradou, ktorá bola na nás spáchaná a sklamaní láskou, ktorá mala byť pravá. Žijeme tak, ako by sme nemali nikdy zomrieť a nakoniec umrieme tak, ako by sme nikdy nežili. Tak skúsme dať všetci kúsok vlastných síl, nech je lepší svet a my sme menej zlí…

foto: Stalman and Boniecka