Tvoja strata mi umožnila nájsť samú seba

Prestala som ťa cítiť.
Konečne.
Po tých dlhých mesiacoch.
Plných sĺz a falošných úsmevov, som ťa konečne prestala cítiť.

Prestala som cítiť tvoj pohľad.
Ten, ktorým si sa najčastejšie zastavil na mojom zadku.
Ten, ktorým si sa mi pozeral uhrančivo do očí.
Ten, do ktorého som sa zamilovala.

Prestala som cítiť tvoj dotyk.
Každý jeden dotyk.
Prestala som cítiť tvoje pery na mojom krku.
Prestala som cítiť tvoje prsty, ktorými si mi prechádzal po chrbte.
Aj po ostatných častiach tela.
Prestala som cítiť teba.

Keď to vtedy skončilo, cítila som ťa všade. Okolo seba. Na každom kroku.
Rovnako, ako na začiatku.
Nevadilo mi to.
Mala som totiž stále pocit, že si so mnou.
Cítila som sa viac v bezpečí.
Cítila som tu istotu. I cez všetku tú neistotu.
A bola som vydesená z toho, že raz sa stratíš.
Že sa raz ráno zobudím a už ťa neucítim.
A tak som ťa nechcela pustiť.
Nechcela som ťa nechať ísť.
Bála som sa, že stratím tú istotu.
Tú, ktorú som pri tebe cítila.

View this post on Instagram

A post shared by ODZADU SK (@odzadu)

Ale ty si postupne mizol.
Bez toho, aby som si to uvedomovala.
Mizol si. Postupne. Potichu.
A nakoniec si zmizol úplne.
Zmizol si ako bolesť hlavy po prepitej noci.
Tá, ktorú sme mávali. Spoločne. Často.
Zmizol si ako vtedy ráno po našom prvom …
Proste si zmizol.
A spolu s tebou zmizli i pocity.

Tie, ktoré som pri tebe cítila.
Boli preč. Tak ako ty.
A to, čoho som sa tak veľmi bála, bolo zrazu tu.
Čelila som svojmu strachu tvárou v tvár.
Ale …
Ale zrazu mi to neprišlo tak desivé.
Vlastne mi to prišlo celkom fajn.
Rovnako ako v detstve, keď som sa v tme bála príšer žijúcich pod mojou posteľou.
Každý večer som sa triasla od strachu pod perinou. Zakrývala si oči a priala si čo najskôr zaspať.
Až som raz večer nabrala odvahu.
Rozsvietila baterku.
A pozrela sa pod tú posteľ.
Nič tam nebolo.
Nič. Len čiernočierna tma, ktorú som na malý moment presvietila svojím svetlom.
A možno je to takto s každým strachom v živote.
Možno len musíme vziať svetlo a zasvietiť ho.
A možno zistíme, že sa vlastne nie je čoho báť.

Viem, že je to desivé.
Tá realita. Je desivá.
Bojíme sa tej straty.
Straty pocitu. Bezpečia. Istoty.
Nebojme sa strachu.
Nebojme sa straty.
Pretože taká strata nám môže oveľa viac dať, než vziať.
Tvoja strata mi ukázala svet z iných uhlov pohľadov.
Priniesla mi nové príležitosti.
Priniesla mi nových ľudí.
Priniesla mi nové pocity.
Nehovorím, že všetky boli lepšie.
To nie.
Tvoja strata mi umožnila nájsť seba.
Nájsť seba. Bez teba.
Už ťa necítim.
Okolo seba.