Tvoj život musí pokračovať ďalej

Ja som sa snažila. Vždy keď sa mi dalo. Byť s ním. No všimla som si, že posledné dni sa ku mne správa inak. Píše mi inak. Je 11 hodín a sedíme v kaviarni. On už to nezvláda. Nezvláda vidieť ľudí okolo seba ako si idú večer sadnúť do kaviarne, ako sú často spolu. Viem, že to nemá. Ja mu to nemôžem dať. Ale keď sme spolu je to niečo iné. Tie chvíle si užívame viac ako iní ľudia, ktorí sú spolu každý deň. Vždy sa teším celý týždeň alebo aj dva, kým ho uvidím. Stále mám pred očami ako ide ku mne, vždy keď sa uvidíme. Zmení sa a je šťastný. A ja vtedy žijem.

zdroj: unsplash.com

Vnímam svet inak.  Čas zastane, cítim jeho teplo, ochranu a smiech. Nečakala som, že ma to bude tak bolieť. Všade, kde sa pozriem, ho vidím. Teraz sedím v altánku, kde sme spolu v januári boli. Pozerám na výhľad a vyryté naše iniciálky. A spomínam na chvíle spolu. S ním mi čas rýchlo utekal. Teraz si otvorím správy a on mi nepíše. Nechcem, aby ma takúto videl. Chcem, aby si myslel, že to zvládnem aj bez neho. Lenže ja som sa zamilovala. Tak ľahko to nezmizne. S ním som zažila veľa vecí prvýkrát. Aj on so mnou. Tešila som sa na leto.

zdroj: unsplash.com

Kedy nič nebude problém. Pretože budeme stále spolu. Lenže ja budem prekliata. Nie je mi dopriata láska. Videla som sa v rodinnom dome ako sa každý deň pri ňom ráno zobúdzam a viem, že ma neopustí. Odpočítavala som roky, kedy to príde. Prečo sa to všetko stalo? Prečo sa o mňa rok snažil a pre nič. Teraz je apríl. Presne pred rokom za mnou začal chodiť. Ale teraz? Má toho strašne veľa. Práca, škola…. Nevravím, že ja toho nemám veľa. Ale vždy som si vedela ten čas nájsť. Zaplnil mi dieru v srdci. Ale len na krátko. Teraz je tá diera väčšia a stále sa zväčšuje. Pretože zabudnúť na neho už nedokážem.