Tinder po tridsiatke: Jeden mesiac, štyria muži a príbehy, ktoré nevymyslíš

Keď si Petra po tridsiatke stiahla Tinder, mala dve očakávania: že nájde lásku a že maximálne príde o pár mozgových buniek. Netušila, že druhý bod bude splnený už počas prvých troch dní.

Marek a ich spoločná zimná záhrada

Prvý kandidát sa volal Marek a na profile mal fotku s rybou. Petra si povedala, že nebude povrchná. Veď možno má dobré srdce. Na rande prišiel v košeli, ktorú evidentne žehlila jeho mama so slzami v očiach. Po siedmich minútach rozhovoru sa jej opýtal: „Koľko detí by si chcela?“

Petra sa zadusila proseccom. „Prepáč?“ „Ja len plánujem budúcnosť. Myslím, že náš dom by mal mať zimnú záhradu,“ povedal Marek. Náš dom.

ONI EŠTE ANI NEDOSTALI PREDJEDLO.

Do hodiny vedela:

• kde budú bývať,
• ako sa budú volať ich deti,
• že jeho mama býva o dve ulice ďalej,
• a že by bola „úžasná nevesta“.

Petra si v duchu predstavovala vlastný pohreb, len aby z tej reštaurácie mohla odísť dôstojne.

Tomáš, jednorožec z Lidla

Druhý muž bol presný opak. Tomáš. Inteligentný. Vtipný. Čítal knihy bez obrázkov. Vedel, čo je sarkazmus. Nepoužíval debilné slová. Petra bola podozrievavá. Taký muž na Tinderi pôsobí ako jednorožec v Lidli.

Rande bolo fantastické. Rozhovory plynuli, smiali sa, mali chémiu. Petra si prvýkrát pomyslela: „Možno ešte nemusím skončiť sama so siedmimi mačkami a podcastom o traume.“ Lenže po pár týždňoch sa ukázalo, že Tomáš je emocionálne dostupný asi ako bankomat počas blackoutu.

Citovo neprístupný, plytký samotár, ktorý radšej ublíži, akoby malo byť ublížené jemu. Tváril sa, že randí podľa „moderných pravidiel“, hoci mal cez štyridsať a cholesterol na úrovni firemného benefitu.

Komunikoval štýlom:

• tri dni nič,
• potom „hej“ o 23:48,
• následne existenciálna kríza,
• a potom ghosting, akoby bol platený Netflixom za paranormálne javy.

Petra mu raz povedala: „Vieš čo? Ty by si si namiesto Tindru mal nájsť niekoho, kto už vie rozoznať infarkt.“ Tomáš sa urazil. Pravdepodobne emocionálne. To bolo jediné, čo ešte cítil.

zdroj: Pexels/www.kaboompics.com

Robo a nečakaná logistická prekážka

Tretie rande bolo krátke, ale intenzívne. Muž menom Robo ju pozval na drink. Vyzeral normálne, čo bol prvý varovný signál. Po dvadsiatich minútach povedal: „Mimochodom, nešla by si so mnou na s*ingers party?“

Petra pokojne dopila gin tonic. „Prepáč, ale ja som staromódna. Ja najprv potrebujem vedieť priezvisko človeka, než s ním zdieľam bufet nahých ľudí.“ Robo prikývol, akoby to bola úplne bežná logistická prekážka.

Adonis s problémom na účte

Štvrtý exemplár bol čistý podvodník. Profilové fotky vyzerali, akoby ich ukradol gréckemu polobohovi. Telo Adonisa do kameňa tepané. A IQ pravdepodobne prenajaté na víkend. Po troch dňoch písania prišla správa:

„Miláčik, mám problém s účtom, vieš mi požičať 500 eur?“ Petra sa usmiala. „Samozrejme. Hneď po tom, ako mi pošleš video, kde držíš dnešné noviny a vyslovíš slovo najvyrukavičkovanejší.“ Blokoval ju rýchlejšie než človek, čo omylom lajkol fotku bývalej z roku 2017.

Tinder ako antropologický experiment

Po mesiacoch randenia Petra pochopila jednu vec. Tinder nie je zoznamka. Tinder je antropologický experiment. Digitálne safari. Miesto, kde človek stretne:

• budúcich ženíchov po siedmich minútach,
• emocionálne poškodených filozofov,
• sexuálnych inovátorov,
• aj finančných predátorov s brušákmi z fotobanky,
• a možno…

A napriek tomu sa každý večer usmiala, otvorila aplikáciu a povedala si: „No dobre. Ukážte mi ďalšieho kognitívne suboptimalizovaného sociohumánneho jedinca.“