Tí, ktorí nás naozaj milujú, nás nikdy neopustia

Tí, ktorí nás naozaj milujú, nás nikdy naozaj neopustia. Nikdy. 

Je v poriadku, ak niekto potrebuje čas, ak niekto potrebuje byť istý čas sám, aby bol opäť človekom, ktorým bol. Toto nie je odchod. Ja hovorím o ľuďoch, ktorí ťa opúšťajú, pretože ti chcú ublížiť. Pretože nehľadia na tvoje city, nehľadia na teba. Sú to tí ľudia, ktorí možno boli v našich životoch krátko alebo dlho, no ich odchod zanechal v nás obrovskú ranu.

Oni ťa skutočne nemilovali. Nepotrebovali ťa. Nechceli sa vrátiť. 

Ľudí stretávaš každý deň. Niektorí v tebe zanechajú niečo cenné, niektorí ti ublížia, na iných nevieš zabudnúť. Si to ty, tá ktorá je ovplyvnená ľudmi, ktorých stretne. Si to ty, tá, ktorú tvoria ľudia, ktorých stretla. Ľudia. Zlí, dobrí, citliví, hanbliví, zamilovaní, láskaví, dobrosrdeční, arogantní. Všetci ťa niečo naučili. Ich slová, ich činy v tebe zostali. Zober si od nich len to najlepšie.

„V živote si musíme prejsť aj tými najhoršími chvíľami, aby sme tie príjemné nepovažovali za samozrejmé.“

flickr.com

Nikdy nepochybuj, že si nebola príliš dobrá a preto ťa ľudia opustili. Je to súčasť života. Tá bolesť ťa robí silnejšiou a ty si viac vážiš ľudí, ktorí sú pri tebe stoj čo stoj.

Viem, že toto všetko budú len príbehy. A z našich obrázkov sa stanú staré fotky. A všetci sa staneme niekoho otcom alebo mamou. Ale práve teraz tieto momenty nie sú príbehmi. Deje sa to. Som tu. A pozerám sa na ňu. A vidím ho. Ten moment, keď vieš, že nie si smutným príbehom. Si nažive.“ – z filmu Perks Of Being a Wallflower

Drahá, prosím, váž si tých, ktorí pri tebe zostali v ťažkých časoch. Ktorí to s tebou nevzdali, aj keď si nebola práve najmilšia. Ktorí chcú, aby si bola šťastná. Ktorí milujú tvoj úsmev a podporujú ťa v tvojich snoch. Ktorí neodchádzajú.