Študujem, pracujem a doma vraj iba prespávam: Rodičia odo mňa chcú platiť nájom

Mám pocit, že nech robím čokoľvek, doma je to stále málo. Študujem, popri škole pracujem a väčšinu dní fungujem od rána do neskorého večera. Napriek tomu od rodičov čoraz častejšie počúvam, že sa rodine vôbec nevenujem, doma nepomáham a vlastne tam už iba prespávam.

Ak máš príbeh, skúsenosť alebo názor, o ktorom by podľa teba mali vedieť aj ďalšie ženy, pošli nám svoj text do rubriky Z-Blog. Článok by mal mať minimálne 500 slov a poslať ho môžeš na e-mail [email protected].

Bývam stále u rodičov. Nie preto, že by mi vyhovovalo mať navždy pripravenú večeru a čistú kúpeľňu, ale preto, že som študentka a vlastné bývanie si momentálne jednoducho nemôžem dovoliť. Prenájom by som zo svojho príjmu sama neutiahla.

Zo školy rovno do práce

Môj bežný deň vyzerá tak, že ráno odídem do školy. Keď sa vrátim domov, mám niekedy približne hodinu na to, aby som sa najedla, prezliekla a pripravila do práce. Potom znovu odchádzam a domov sa vraciam až neskoro večer.

V tom momente už väčšinou nevládzem riešiť nič. Chcem sa osprchovať, pripraviť si veci na ďalší deň a spať. Lenže práve vtedy často príde otázka, prečo som nevysávala, neupratala kuchyňu alebo neurobila niečo ďalšie v domácnosti.

Snažila som sa rodičom vysvetliť, že ich nechcem ignorovať. Naozaj nemám problém pomôcť, keď mám voľno. Lenže niekedy mám pocit, že odo mňa očakávajú rovnaké fungovanie, ako keby som po škole prišla domov a mala celý zvyšok dňa pre seba.

zdroj: Unsplash/Max

„Ty tu už iba bývaš“

Najviac ma zasiahla hádka pred pár týždňami. Prišla som domov po práci, bola som unavená a mama sa ma opýtala, prečo som ráno nezavesila prádlo. Povedala som jej, že som jednoducho nestíhala a musela som utekať do školy.

Vtedy som dostala odpoveď, že doma už vlastne nič nerobím. Že sa rodine nevenujem, nepomáham a iba využívam to, že mám kde bývať.

Potom prišla veta, ktorú odvtedy neviem dostať z hlavy. „Keď tu iba spíš a používaš vodu, možno by si mala začať platiť nájom.“ Najprv som si myslela, že to bolo povedané v hneve. Lenže odvtedy sa téma peňazí objavila ešte niekoľkokrát.

zdroj: Unsplash/Naomi August

Nechcem byť nevďačná

A presne tu začínam pochybovať sama o sebe. Viem, že bývanie niečo stojí. Viem, že rodičia platia elektrinu, vodu, jedlo a všetky ostatné veci, ktoré som možno ako dieťa vôbec nevnímala.

Zároveň však nechodím celé dni po kávičkách ani neležím doma pred televízorom. Študujem a pracujem práve preto, aby som mala vlastné peniaze a postupne sa dokázala postaviť na vlastné nohy.

Keď mám voľný deň, snažím sa doma pomôcť. Lenže nedokážem byť zároveň celý deň v škole, niekoľko hodín v práci a ešte prísť večer domov s energiou na generálne upratovanie.

Začínam premýšľať nad internátom

Posledné týždne preto vážne uvažujem, že by som odišla na internát. Nie preto, že by som sa chcela s rodičmi rozhádať. Skôr mám pocit, že keby som mala vlastný priestor, možno by sme spolu konečne prestali riešiť každú neumytú šálku.

Samostatný prenájom si dovoliť neviem a internát je momentálne asi jediná reálna možnosť. Zároveň sa však bojím, že odchod doma pochopia ako ďalší dôkaz toho, že s nimi nechcem tráviť čas.

Nechcem od rodičov nič zadarmo navždy. Chcem dokončiť školu, pracovať a raz sa odsťahovať. Len by som potrebovala, aby pochopili, že keď večer prídem domov úplne vyčerpaná, neznamená to, že mi na rodine nezáleží.

Niekedy jednoducho už nemám z čoho dávať.

Autorka: Anonym