Som šťastia protiklad

Duša čierna ako asfalt,
v hlave prievan, číste vákuum tma,
vo vnútri prázdno, cítim len chlad,
chcem sa skryť, do hlbín, nebuďte ma.

Vždy som sa snažila byť dobrým človekom
hoci viem, že mám chýb milión,
stala som sa najhoršou verziou seba samej,
tak zaveďte ma k tomu múru nárekov,
a nechajte nech vyplačem sĺz celý kamión,
aj teba, aj teba, aj teba zatiahla do hlavy mojej pomotanej…

Rozbitá som na milión kúskov, ale nikto z vás ma neposkladá,
som sama zo seba sklamaná,
nespoznávam v zrkadle svoju vlastnú tvár,
kým som sa to stala, to sa mi snáď zdá.

zdroj: unsplash.com

A vy, čo stojíte pri mne ďakujem Bohu za vás,
bez vás by som bola na dne, no hodili ste záchranné laná.
Mali ste milión dôvod ma opustiť a nechať tak,
stojíte tu, jak oporná skala je to tak.

A potom si tu ty, čo si mal milión dôvod ostať a aj tak si ma opustil,
povedz prečo si ten krach tak ľahko dopustil?
Prečo je tak ľahké sa ma vzdať?
povedať, že so mnou nechceš žiaden vzťah?

Ako tu jeden deň môžu byť tak silné city?
A na druhý deň zabudneš, že si ich cítil.
Ako môže byť „šialene som sa do teba zaľúbil“
A potom odísť so slovami, že si mi nič nesľúbil?

zdroj: unsplash.com

Zmätená hlava, zmätené srdce,
ani vo filme by to takto nikto nevymyslel,
povedzte mi niekto, čo vlastne chcem?
A či ma niečo ešte vôbec zmysel.

Som šťastia protiklad,
som diablov druhý brat,
zhodila som z pleca toho anjela,
lebo kráčam do pekla a nie do neba.

Ublížili mi, tak ublížila som ja,
Klamali tak klamala som ja,
Všetko toto zo mňa, som ja,
Vstanem jak fénix z popola.

Všetko bolo skutočné, nič hrané,
žiadny kalkul, nič prepočítané,
žiadna náhrada po nikom, ani mojim únikom,
len city pravé, možno trochu zmiešané, ale boli tu a teraz?
teraz len bolí to…