Slovenská rivalita: Prečo v iných ženách vidíme hrozbu namiesto inšpirácie a podpory?

Poznáš ten zvláštny pocit, keď sa nejakej žene začne dariť a ty jej síce úprimne chceš priať, no zároveň v tebe niečo nepríjemne pichne? Možno ide o kamarátku, ktorá schudla, kolegyňu s lepším platom alebo influencerku, ktorá pôsobí dokonalo vo všetkých smeroch.

Mnohé Slovenky si podobné emócie vyčítajú, no pravda je taká, že ženská rivalita je oveľa bežnejšia, než sa tvárime. Často pritom nejde o zlomyseľnosť, ale o hlboko zakorenené neistoty, ktoré si nesieme od detstva.

Na otázky odpovedala psychologička Mgr. Naďa Dudová z platformy ksebe, ktorá vysvetľuje, prečo ženy tak často bojujú medzi sebou namiesto toho, aby sa navzájom podporovali.

Podľa nej je rivalita medzi ženami často len vonkajším prejavom vnútorného pocitu nedostatočnosti. A práve preto nás úspech inej ženy dokáže zraniť viac, než si chceme priznať.

Prečo úspech inej ženy niekedy vnímame ako vlastné zlyhanie?

Psychologička vysvetľuje, že ženská rivalita často nevzniká z reálnej neprajnosti, ale z automatického porovnávania sa. „Ak nemáme stabilný pocit vlastnej hodnoty, úspech druhej ženy sa môže vnútorne preložiť ako ‚mne sa nedarí dosť‘,“ hovorí Naďa Dudová.

Práve preto nás niekedy dokáže zasiahnuť aj úplne nevinná informácia o tom, že sa niekomu darí. Namiesto radosti sa v nás ozve pocit tlaku, smútku alebo dokonca hanby za vlastný život.

Mnohé Slovenky vyrastali v prostredí, kde bola pochvala podmienená výkonom, poslušnosťou alebo výnimočnosťou. Dievčatá sa často učili, že musia byť najlepšie, najkrajšie alebo najmúdrejšie, aby si zaslúžili pozornosť.

Ak potom vidia inú ženu, ktorá je úspešná, môže to v nich aktivovať starý pocit, že samy nie sú dosť dobré. Úspech druhej ženy sa tak zmení na bolestivé zrkadlo vlastných neistôt.

zdroj: ChatGPT

Potreba súťažiť vzniká už v dievčenských kolektívoch

Porovnávanie medzi ženami nezačína v dospelosti. Začína už veľmi skoro, v škole, v partii alebo dokonca doma medzi sestrami. Dievčatá si často budujú vlastnú hodnotu cez to, ako ich vníma okolie.

Tá, ktorá je krajšia, obľúbenejšia alebo viac chválená, býva automaticky považovaná za „hodnotnejšiu“. A práve tam vzniká prvý pocit, že pozornosť a uznanie sú obmedzené zdroje, o ktoré treba bojovať.

„Ak bolo prijatie podmienené tým, že dievča bolo najlepšie alebo bezproblémové, môže si vytvoriť vnútorné presvedčenie, že láska a uznanie si treba zaslúžiť,“ vysvetľuje psychologička.

Spoločnosť tento tlak ešte viac posilňuje tým, že ženy historicky učila získavať hodnotu cez vzhľad, vzťahy alebo schopnosť zapáčiť sa. Výsledkom je generácia žien, ktoré sa často podvedome vnímajú ako konkurencia namiesto spojenkýň.

Syndróm včelej kráľovnej: Keď žena nepodporí inú ženu

Mnohé ženy zažili nadriadenú, ktorá bola tvrdšia na ženy než na mužov. Alebo kolegyňu, ktorá odmietala pomôcť, zľahčovala nápady mladších žien a udržiavala si odstup.