Slováci odchádzajú od rodičov až okolo tridsiatky: Prečo sa osamostatňujeme tak neskoro?

Predstav si, že máš tridsať, normálne chodíš do práce, sama si platíš dovolenku, riešiš vzťahy aj budúcnosť, no po večeri stále zatváraš dvere izby v byte svojich rodičov. Na Slovensku to vôbec nie je výnimočný scenár.

Podľa údajov Eurostatu odchádzali mladí Slováci v roku 2024 z rodičovskej domácnosti v priemere vo veku 30,9 roka. Priemer celej Európskej únie pritom dosahoval iba 26,2 roka. Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny, kde prichádza osamostatnenie najneskôr.

Kým Fín býva sám v 21, Slovák ešte často zostáva doma

Rozdiel medzi jednotlivými krajinami je obrovský. Vo Fínsku mladí opúšťali rodičovský dom v priemere už vo veku 21,4 roka, v Dánsku v 21,7 a vo Švédsku v 21,9 roka. Na opačnom konci stálo Chorvátsko s priemerom 31,3 roka a hneď za ním Slovensko.

Neznamená to však automaticky, že slovenskí dvadsiatnici čakajú, kým im mama prestane prať ponožky. Jedným z veľkých problémov je bývanie. Slovenský nájomný trh zostáva málo rozvinutý a mladí ľudia majú pre nižšie príjmy a menší majetok horšiu pozíciu pri získavaní hypotéky.

O svoje skúsenosti sa s nami podelili aj tri čitateľky Odzadu.sk. Keďže si priali zostať v anonymite, ich skutočné mená sme v článku zmenili.

„Ja som odišla od rodičov v devätnástich, keď som sa vydala. Dcéra má dnes 27 rokov, pracuje, ale stále býva s nami. Nevidím dôvod tlačiť ju do nájmu, kde by dala polovicu výplaty len za byt,“ hovorí Jana.

A práve tu sa stretávajú dve generácie s úplne odlišnou realitou. Kedysi často znamenalo odísť z domu svadbu alebo spoločné bývanie s partnerom. Dnes môže žena pracovať, cestovať, mať dlhodobý vzťah a napriek tomu si samostatný byt jednoducho nemôže alebo nechce dovoliť.

Vlastné bývanie je pre Slovákov stále veľká vec

Podľa údajov Eurostatu žilo v roku 2024 až 93 percent obyvateľov Slovenska vo vlastnej nehnuteľnosti, čo patrilo k najvyšším podielom v celej EÚ.

Pre mladého človeka tak môže „odsťahovať sa“ znamenať oveľa väčší krok než v krajine, kde je bežné bývať desať rokov v prenájme. Mnohí radšej zostanú doma dlhšie, šetria si a čakajú, kým budú schopní kúpiť nehnuteľnosť alebo sa nasťahovať s partnerom.

„Od rodičov som odišla až v tridsiatich dvoch. Mohla som ísť skôr do podnájmu, ale nechcela som každý mesiac nechať väčšinu výplaty cudziemu človeku. Tri roky som si radšej šetrila,“ opisuje Lucia.

zdroj: Pexels/Alex Koval

Nie vždy za tým stoja iba peniaze

Dôležitú úlohu môže hrať aj rodina. Eurostat upozorňuje, že rozdiely medzi krajinami zostávajú dlhodobo pomerne stabilné, čo poukazuje aj na rozdielne zvyklosti v spoločnom bývaní viacerých generácií.

Na Slovensku preto nemusí mať bývanie s rodičmi automaticky nálepku neúspechu. Niekde si dospelé dieťa platí časť domácnosti, nakupuje, pomáha rodičom a funguje prakticky samostatne, len pod rovnakou strechou.

„Syn má 29 a stále býva doma. Má svoje poschodie, prispieva na energie a varí si sám. Keď raz bude chcieť odísť, pôjde. Necítim potrebu vyhodiť ho len preto, že má pred tridsiatkou,“ hovorí Monika.

Tridsiatka už neznamená to, čo kedysi

Možno je preto nespravodlivé merať dospelosť iba dátumom, keď za sebou definitívne zatvoríš dvere rodičovského bytu. Osamostatnenie môže dnes vyzerať úplne inak než pred tridsiatimi rokmi.

Problém nastáva skôr vtedy, keď mladý človek doma nezostáva preto, že sa tak rozhodol, ale preto, že inú reálnu možnosť nemá. Slovenské čísla totiž nehovoria iba o pohodlí rodinného domu. Ukazujú aj to, že cesta k vlastnému bývaniu môže byť pre mladú generáciu poriadne dlhá.

A tak zatiaľ čo v severských krajinách si dvadsaťdvaročný človek rieši prvú vlastnú kuchyňu, na Slovensku možno ešte stále počuje z vedľajšej izby: „Keď už ideš von, zober cestou smeti.“ Dospelosť jednoducho prišla. Len vlastný kľúč od bytu trochu mešká.

Zdroj: Eurostat/When do young people in the EU leave home?