Slová a myšlienky majú obrovskú moc nad našimi životmi

Poznáte to občas aj Vy? Druh pocitu zvaný nepokoj, ktorý človeka prenasleduje ako tieň? Dotieravé myšlienky, ktoré sa vrátia vždy, aby nám narušili vnútornú rovnováhu? Nie, nie sú to také typické strašidlá, ktoré poznáme z rozprávok. Nemajú na sebe prehodenú plachtu a neschovávajú sa pod posteľou. Nie sú to kostlivci v našich skriniach. Neberú na seba žiadnu podobu, ale pritom sú také nebezpečné…sú to slová…slová, ktoré nám kedysi niekto povedal a ktorými nám ublížil…slová, ktoré sme povedali sami sebe…nepravdivé výroky o nás samých, do ktorých významu sme vtesnali celú našu osobnosť a tejto karikatúre sme slobodne uverili…

Pravda je ale taká, že ľudí na svete je toľko ako rýb v mori. Je nás veľa a pritom sa medzi nami nenájdu dvaja rovnakí jedinci. Máme rôzne názory, rozdielne prežitky, rozdielne spomienky. Preto nech by sme sa snažili akokoľvek, aj tak sa nájdu ústa, ktoré o nás nepovedia pekné slovo. Aj tak sa nebudeme páčiť všetkým. Preto nemôžeme stále čakať, že pochvala či blahorečenie nášho spôsobu života prídu zvonku. Musí to vyvrieť z nás samých. Niečo v našom srdci sa musí zapáliť, aby sme všetko čo tam nepatrí vydymili preč. Musíme natoľko spoznať samých seba, aby sme raz a navždy pochopili, že nie sme tým, čo sa nám stalo, alebo tým, čo nám niekto povedal. Častokrát to s nami nemá ani nič spoločné.

Nie je teda smiešne, že nám také zážitky napriek tomu berú úsmev z tváre? Nie je smiešne, že sa bojíme názoru ostatných, aj keď je to iba pohľad cez filter, ktorý si oni sami nastavili? Ak sa stále bojíme, znamená to len, že sa nepoznáme, necítime silu, s ktorou narábame, zabudli sme na to, čo sme už v živote zvládli a dokázali. A čo je najdôležitejšie, neuvedomujeme si, že slová robia človeka. Slová a myšlienky maľujú obrazy, majú obrovskú moc nad našimi životmi.

Dojem našich myšlienok a slov, ktorými k sebe prehovárame sa dá len ťažko zahaliť. Zrkadlí sa nám v očiach a ostatní ho citlivo zachytávajú aj keď len podvedome.

Ak teda cítite sklamanie, urobte za tým hrubú čiaru. Pamätajte, že všetko máte vo svojich rukách a preto sa pre zmenu oblečte do pekných myšlienok a pocitov bez ohľadu na situáciu. Priaznivo si tým ovplyvníte celý život. Staré a nefunkčné myslenie Vás zväzuje. Pootvorte dvere a vpustite k sebe teplo. Pochváľte sa, prehovárajte k sebe v dobrom, prijmite sa za svojho najlepšieho priateľa. Zrazu sa začnete cítiť inak. Budete ako socha, ktorá ožíva a zhadzuje zo seba nánosy mramoru, pre ktoré sa nemohla hýbať. Budete ako motýľ, ktorý odhodil svoj škaredý oblek a rozletel sa do sveta, naproti každodenným radostiam!