Skutočne veríš tomu, čo hovoríš?

Lebo vieš, to je dôležité. Vtedy naberajú slová väčší význam. Jednoduchšie zapôsobia, keď si s nimi stotožnený. Nikto by predsa nemal rozprávať len tak, do vetra. Len preto, že by mal niečo povedať. Alebo preto, že ostatní čakajú, že niečo povie.

A máš určené svoje priority?

Posnaž sa ich spoznať a určiť ich hodnotu na základe toho, čo pre teba znamenajú. Sprav si svoj rebríček a postav naň svoju rodinu, blízkych, priateľov. Peniaze, majetky, virtuálny svet. Šport, zábavu. A tam niekde, kde ti ostane miesto, tak zaraď aj mňa, prosím.

pexels.com

Vieš, dnes už nastal čas, kedy sa musíš prestať skrývať za slová a skladať z nich stále tie isté rozprávky. Tie, ktorým ani sám neveríš. Tak prečo odo mňa chceš, aby som im verila? Už je na čase, aby si sa prestal tváriť, že niečo musíš, keď to v skutočnosti tak chceš. A na druhú stranu, je čas aj na to, aby si sa prestal schovávať za „chcel by som“, keď pravdou je, že nechceš.

Tak nevrav, že ma chceš vidieť, keď si príliš pohodlný za mnou cestovať. Je to presne tá istá vzdialenosť, ktorú si musel prekonať, keď si chcel vidieť svojich priateľov. Alebo keď si sa večer nudil a rozhodol sa zájsť do kina. Sám. Tak mi nevrav, že chceš byť súčasťou môjho sveta, keď sa oň v skutočnosti vôbec nezaujímaš.

pexels.com

Nevrav, že niečo nemáš, keď neurobíš nič preto, aby si to získal. Veď koľkokrát si mi hovoril o svojich snoch. O tom všetkom, čo by si chcel získať. Dosiahnuť. Vždy si mal veľké plány a vedel si o nich tak oduševnene rozprávať. Jediné, čo ti chýbalo, bol impulz, ktorý by ťa nakopol a ty si sa mohol pohnúť z miesta. To si nikdy neurobil. Vždy to bolo len o tom, že chceš.

Nevrav, že niekoho nepoznáš, keď si nemal ani snahu spoznať ho. Keď si mu nedal šancu. Keď si nevstal, nepodal mu ruku a neprehodil s ním aspoň pár slov. Vždy si čakal na to, kým niekto urobí prvý krok. Prečo si nemohol byť tým prvým ty? Prečo si vždy len vedel povedať, že sa ti nikto nevenoval, keď si o to v skutočnosti ani nestál?

A tak nevrav, že máš priateľov, keď tých ľudí vlastne ani nepoznáš. Keď sa na nich nemôžeš v ničom spoľahnúť. A keď to najviac potrebuješ, tak si aj tak sám.

pexels.com

A preto, prestaň už hovoriť to, čo si myslíš, že chceš počuť. Alebo chce počuť niekto iný. Začni hovoriť to, čo si skutočne myslíš. A mysli si to, čo hovoríš. Nepočúvaj ostatných. Nepočúvaj dobu. Počúvaj seba. To, aký si. A akým v skutočnosti chceš byť.