Si silná žena, no o pomoc nevieš požiadať? Odborníčka radí, ako si určiť hranice

Silná žena býva oporou pre všetkých vo svojom okolí. Kto však podrží ju, keď už nevládze? Výskum z University of Bath ukázal, že americké matky preberajú zodpovednosť až za 71 % úloh, ktoré sú spojené s mentálnou záťažou v domácnosti. To zahŕňa plánovanie, organizovanie alebo zabezpečovanie potrieb rodiny. 

V hĺbke silnej ženy, ktorá všetko naoko zvláda, sa však niekedy skrýva vyčerpanie, ktoré okolie nevidí. Možno aj ty poznáš takú, o ktorej všetci hovoria, že je nezlomná. Vždy si vie poradiť, nájde riešenie a málokedy sa sťažuje. Ale čo sa deje v jej vnútri?

O tejto téme sme sa porozprávali s psychologičkou Mgr. Vierou Škopovou z online poradne MOJRA.sk. Už skôr sme sa však pozreli aj na to, ako sa môže prejavovať nerovnomerné rozdelenie povinností medzi partnermi.

Žena musí všetko zvládnuť sama a nesmie ukázať slabosť

Hoci sa hovorí, že chlapi neplačú a v spoločnosti je zaužívané, že musia byť silní, ženám sa vraví úplne to isté, iba o niečo menej intenzívne. Mnohí si však tento stereotyp neuvedomujú.

„Takéto presvedčenia sa formujú už v ranom detstve, keď si osvojujeme vzorce správania od najbližších, najmä od rodičov,“ uvádza odborníčka.

„Svoju úlohu zohráva aj naša kultúra a história, v ktorých ženy museli bojovať za svoje práva a dodnes sa stretávajú s nerovnosťou, pričom spoločnosť od nich často očakáva, že zvládnu všetko, ako je práca, domácnosť aj starostlivosť o druhých,“ pokračuje.

„K tomu sa pridáva tlak na dokonalosť a porovnávanie sa na sociálnych sieťach, čo môže v ženách posilňovať pocit, že musia byť neustále silné a požiadať o pomoc znamená zlyhať,“ dodáva ešte.

Rané detstvo

Ako už Mgr. Viera Škopová uviedla, práve rané detstvo výrazne ovplyvňuje formovanie našej osobnosti, emocionálne prežívanie, obranné mechanizmy, ale aj spôsob, akým si vytvárame vzťahy. Náročné životné situácie, samostatnosť či potreba starať sa o iných môžu ovplyvniť správanie v dospelosti.

zdroj: Unsplash/TRAVIS NESBITT

„Môže ísť napríklad o mamu, ktorá drží rodinu pohromade, zvláda množstvo povinností a napriek vyčerpaniu nedáva najavo svoju slabosť. Deti pritom často dokážu vycítiť, kedy už mama nevládze, aj keď o tom otvorene nehovorí,“ pokračuje.

„Podobné vzorce si potom môžeme prenášať aj do dospelosti, keď na seba preberáme priveľa zodpovednosti a máme pocit, že musíme zvládnuť viac, než je v našich silách,“ dodáva.

Prečo niektoré ženy nevedia požiadať o pomoc?

Hoci niektoré ženy sú ochotné spraviť pre okolie všetko, samy o pomoc požiadať nevedia. Boja sa odmietnutia, nechcú toho druhého obťažovať, alebo to proste nemajú v povahe. Prečo by predsa mali zaťažovať svojimi problémami iných?

„Ochota pomáhať druhým je prejavom altruizmu, teda schopnosti a ochoty konať v prospech iných aj bez očakávania odmeny. Zároveň je však dôležité zamyslieť sa nad tým, či pomáhame nezištne, alebo podvedome očakávame, že keď budeme potrebovať pomoc my, druhí tu budú pre nás,“ opisuje Mgr. Viera Škopová.

zdroj: Unsplash/Ilyas Bolatov

„Ak sme zvyknuté byť neustále oporou pre ostatných, požiadať o pomoc môže byť náročné, pretože sa môže objaviť pocit viny, nedostatočnosti či strach zo zlyhania. Prílišná samostatnosť nám tak môže v konečnom dôsledku aj uškodiť,“ pokračuje.

„Je preto dôležité zamyslieť sa nad tým, čo najhoršie sa môže stať, ak o pomoc požiadame, a skúsiť viac vnímať vlastné potreby namiesto toho, aby sme sa sústredili na to, čo si o nás pomyslia ostatní,“ dodáva.

Signály, ktoré upozorňujú, že by si sa mala mať na pozore

Ako sa dá zistiť, že tvoja sila sa mení alebo sa už zmenila na preťaženie, potláčanie potrieb a vnútornú osamelosť?

„Každý z nás je biopsychosociálna bytosť, a preto sa dlhodobé preťaženie môže prejaviť na viacerých úrovniach. Ak v sebe dlhodobo potláčame emócie, neriešime vnútorné konflikty a ignorujeme vlastné potreby, skôr či neskôr sa to môže prejaviť napríklad podráždenosťou, emočnými výkyvmi, únavou či pocitom, že už nevládzeme,“ hovorí expertka.

zdroj: Pexels/Brenner Oliveira

„Zmeny si môžeme všimnúť aj v sociálnych vzťahoch, keď sa začneme odťahovať od blízkych, strácame záujem o kontakt s druhými alebo máme pocit, že nám nikto skutočne nerozumie. Preťaženie sa pritom môže odraziť aj na telesnom zdraví, napríklad v podobe porúch spánku, napätia či zvýšenej náchylnosti na ochorenia,“ pokračuje.

„Osobitným signálom je vnútorná osamelosť, pocit, že musíme všetko zvládnuť samy, hoci máme okolo seba ľudí, ktorí by nám mohli pomôcť. Práve preto je dôležité zmeniť pohľad na vlastnú silu a uvedomiť si, že požiadať o pomoc ľudí, ktorým dôverujeme, nie je prejavom slabosti, ale zdravým spôsobom, ako sa o seba postarať,“ dodáva.

Ako sa naučiť pomenovať svoje potreby?

Niekedy aj vieme, čo chceme, no nevieme to vysvetliť alebo pomenovať nahlas. Máme vnútorný pocit, že sme sebecké alebo slabé, keď niekoho iného žiadame o pomoc. Ako sa to teda naučiť?