S láskou, tá na ktorú nezabudneš

Ublížil ti. Svojím správaním, postojmi a reakciami ti deň čo deň dokazuje, že to, čo hovorí nemá absolútne žiadnu spojitosť s tým ako sa správa. Jednoducho pokrytec. Ak je ním už teraz, nečakaj, že sa zmení, lebo to je len jeden veľký blud vytvorený rozprávkami, ktorými ťa od detstva kŕmili.

Neexistuje žiadny princ na bielom koni, ktorý príde a zachráni ťa z komnaty pričom pred tým zabije draka. Existuje len muž, ktorý keď chce a skutočne miluje, je schopný pre teba urobiť čokoľvek. Nesmieš však zabúdať na fakt, že je tiež len človek. Človek s pudmi a ak je pud, ktorý uňho prevažuje, tak je to pud sebazáchovy.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: unsplash.com

zdroj: unsplash.com

Nie je schopný pozerať sa na svet z rôznych uhlov. Využíva len ten jeden jediný a ty sa môžeš aj postaviť na hlavu, nič tým nedocieliš. Človeka nezmeníš len preto, že chceš. Zmení sa, ak sa tak sám rozhodne. Tak to jednoducho bolo vždy a tak to aj ostane. Dáš mu všetko, obetuješ svoje potreby, v istých prípadoch aj sny len preto, aby si mohla byť s ním. Čo tak urobiť si diskusné okienko a otvorene sa porozprávať o tom, čo z toho plynie pre teba? Čo získaš ak budeš neustále ustupovať a odpúšťať? Jediné čo docieliš je fakt, že sa z teba stane istota. Istota, o ktorej ani na sekundu nezapochybuje. Je mi ľúto, že si stratila úctu voči sebe samotnej, pretože takto sa to nemalo stať. Premýšľaš, čo také by si mu povedala. Čím by si začala?

Moje najväčšie sklamanie, dúfam, že sa máš dobre. Si predsa ten typ muža bez chrbtovej kosti, čiže je mi úplne jasné, že sa nezaťažuješ myšlienkami o tom, ako sa asi môžem mať ja ale to je v poriadku. Nemusíš to vedieť. Prešiel už nejaký ten čas od nášho rozchodu, na ktorý keď si spätne spomeniem, bol zahraný na jednotku. „Nemohol som ostať ani o minútu dlhšie pretože by som to nezvládol a už by som nedokázal odísť.“ Takto nejak znelo tvoje vysvetlenie toho, prečo, keď som na teba kričala so slzami v očiach aby si sa otočil, aj keď len na stotinu sekundy, si kráčal ďalej a jediné čo si urobil bolo, že si si prehodil cez hlavu kapucňu.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: unsplash.com

zdroj: unsplash.com

Dokázal si mi do očí povedať, že by si mi zniesol aj modré z neba pritom si to ukončil tak jednoducho. Snažím sa nájsť v tom nejaký zmysel. Niečo, vďaka čomu konečne pochopím ako to celé bolo. Stovky hodín presedených v aute rozprávaním sa o živote, snoch a budúcnosti. Koľko zbytočne premrhaných slov. Neviem či sa mám smiať alebo plakať, no ako čas plynie sa mi čoraz častejšie objavuje na tvári potok sĺz miesto úsmevu. Som ten typ človeka, ktorý k sebe nepúšťa nikoho a ty to dobre vieš, dokonca vieš aj prečo je to tak. Si jeden z mála, čo mal tú česť. To mi možno ubližuje najviac.

Spôsob akým si arogantne odkráčal z môjho života a všetko si tak elegantne prekryl jedným trápnym „prepáč.“ Dostal si odpoveď, ktorú si chcel. „Máš odpustené.“ Čo sa však za tým skutočne skrýva nevie už nikto a tentokrát ani ty. Nikdy sa to nedozvieš. Nič z môjho života. V podstate je to úplne jedno nie? Tak či tak ťa to absolútne nezaujíma. Sedíš na opačnej strane stola a občas sa pozrieš, aby sa nepovedalo, že si flegmatik, ktorý to má kompletne v paži. Tak to ti pekne ďakujem, že sa mi dostalo až takej pocty ako sekundový pohľad. Hneď sa cítim dôležitejšia.

Vždy som si hovorila, aké zvláštne ako si s niekým dokážeš prerozprávať celý život a vo finále zo seba nevie vypľuť ani len ahoj. A prečo? Pretože je to…ťažké. Povedzme to takto i keď mi napadá aj presnejší výraz. Je ťažké pozrieť sa ti do očí s úsmevom na perách, o ktorom mám pocit, že je už len zo zvyku priklincovaný na mojej tvári, aby som nikomu nedala zámienku opýtať sa čo mi je, pretože by som pravdepodobne chytila záchvat paniky, a pozdraviť sa. Obaja to robíme pre ostatných ale úprimne, meliem z posledného a začínam mať plné zuby toho svojho „som ok“ výrazu len preto, že to odo mňa každý chce. Nie som ok ale to je v poriadku. Snažím sa byť pragmatická a postaviť sa k celej tejto situácii ako dospelý človek, čo sa mi v samotnej podstate aj darí, až na to, že mi pomaly ale isto dochádza energia. Ako keď mi niekto povie: „Dnes vyzeráš byť smutná.“ Hej no, ja som smutná každý deň len dnes už akosi nemám síl na to prekryť to. Stalo sa to mojou dennou rutinou. Okrem make-upu naniesť aj vyzdvihnuté kútiky úst a držať v tom hlúpom kŕči až pokým nebudem sama.

Neviem či si uvedomuješ, že každý jeden čin prichádza s následkami. Bolo by dobré sa občas zamyslieť nad tým, čo po tebe vždy ostane pretože by si mal zanechať určitý odkaz. Toto má byť ten tvoj? Moc vysoko si teda latku nenastavil ale ak ti to stačí, je to tvoja vec. Už dávno nie som jej súčasťou, no stále akosi bojujem s myšlienkou, či je to tak lepšie.

Viem, aj ja som sa zmenila. Bolesť a sklamanie totiž mení ľudí, či už sa im to páči alebo nie. Ver mi, nebolo mojim plánom aby sa zo mňa stala bezcitná mrcha bez kúsku empatie. Pokiaľ chceš hľadať vinníka, úplne stačí ak sa postavíš pred zrkadlo. Pozri sa doň a človek, ktorý sa bude na teba dívať z druhej strany je presne ten, komu patrí tvoja vďaka za to, kým som dnes. Toto je pravda. Každý ju chce počuť pričom nikto nezvláda byť úprimný. Platí to aj pre teba.

Možno som prišla o schopnosť niečo cítiť, navždy si však zachovám niečo, čo si ty nikdy nevlastnil. Svedomie a dôstojnosť. Patrí ti obrovská vďaka za to, že si mi ukázal ako prosté „nie“ dokáže veci zamotať a ako sa všetko poctivo vybudované dá zničiť behom sekundy. Je možnosť, že to bolo zničené už dávno len sme si to nechceli pripustiť a možno to ani nemalo prísť. Každopádne, teraz už na tom vôbec nezáleží. Už sa netrápim, som len unavená z tohto miesta a ľudí v ňom, ktorý urobia čokoľvek, len aby ti v hlave ukotvili dojem, že si výnimočná, no nakoniec jediné čo dostaneš je jeden smiešny a totálne zákerný úder pod pás. Smutný, no trefný opis tohto sveta, v ktorom žijeme. Mne si to ukázal ty. Otázne ostáva už len to, kto to ukáže tebe.“