Radšej zostaneme ako by sme sa pohli ďalej

Zostávame vo vzťahoch aj napriek tomu, že nefungujú tak, ako majú. Napriek tomu, že už ani trochu nepripomínajú spokojný vzťah. Napriek tomu, že nás nerobia šťastnými. Napriek tomu, že sme k sebe odmeraní. Napriek tomu, že ani náhodou nevyzeráme ako pár, tak ako kedysi. Aj napriek tomu, že sa v nich trápime, ubližujeme si a dovoľujeme, aby nám bolo ubližované.

Neopúšťame, kvôli strate, ale kvôli strachu z toho, aké by po takom čase bolo byť bez toho druhého. Neodpúšťame si z lásky, ale z naivity. Nesľubujeme veci, ktoré by sme chceli splniť. Sľubujeme len preto, aby bol pokoj. Nie sme úprimní, lebo vraj je to jednoduchšie ako pravda. A časom, keď sa zamotáme do vlastných klamstiev všetko poprieme, pretože naše ego nám nedovoľuje takto zraziť samých seba.

zdroj: unsplash.com

Tajíme množstvo vecí o nás len preto, lebo je to pohodlnejšie ako vysvetľovať, prečo sme takí a takí zas nie a pohodlnejšie ako priznávať nejaké chyby. Nehovoríme si pekné veci, namiesto nich sa radšej dobre pohádame a potom zavedieme tichu domácnosť, kedy sa každý z nás ide sťažovať niekomu inému. A naše bezcitné objatia či bozky sú už len zvykom.

Tak mi povedzte, načo ešte? Načo udržiavať niečo, čo už dávno nemá význam. Načo byť niekde, kde to nefunguje. Načo byť v niečom, čo nás ničí. Načo zostávať v neučím, čo nefunguje a fungovať ani nebude, pretože vieme, že taký zázrak neexistuje. Všetci sme pre seba podstatnejší ako to, že máme niekoho radi, tak prečo ďalej zostávať tam, kde sme nešťastnými a ničenými?

zdroj: unsplash.com

Ľudia radšej budú žiť v zlom stereotype, ktorý ich ubíja namiesto toho, aby s niečím pohli. Nič nejde ľahko. Na nové sa ťažšie zvyká, ale za každým jedným zlým koncom musí prísť nový a krajší začiatok. Pokiaľ nepríde koniec, budeme sa trápiť až dokým nás to nepoloží a za ten čas nám prejde pomedzi prsty množstvo krajších veci, ktoré nám boli otvorené.