Prosím, neopúšťaj ma s takým chladom ako naposledy

A tak, píšem tieto riadky a premýšľam, akoby som vlastne začala. Bol tichý a zimný deň, keď sa znova vrátil a rútil sa k mojim dverám. Znova som ho vpustila dnu a tvárila sa, že je všetko v poriadku. Neviem, či to všetko bolo alebo vlastne ešte stále je v poriadku a ako to celé skončí, no viem, že mnohé veci robím práve preto, aby ma neopustil.

Takže, pekne po poradí. Viem, že poznáš tento pocit. Viem, že máš vo svojom živote niekoho, kto sa nespočetne veľakrát vráti a urobí z tvojho kľudného života jeden veľký chaos a zanechá spúšť. Ty ho však vždy vpustíš a premýšľaš, že to vlastne môže skončiť inak, no aj tentokrát si skončila v slzách. Zas a znova si s malou nádejou dúfala, že sa zmenil a môže ťa konečne ľúbiť. Je to ale naozaj tak?

View this post on Instagram

A post shared by ODZADU SK (@odzadu)

Ľudia sa menia, vraj. Je to pravda, no vo svojej podstate ostávame rovnakí, aj keď sa naše hodnoty a pohľady menia. Zmenil sa, no príliš neskoro. Začal si vážiť všetky tie maličkosti, ktoré nás spájali, ale už bolo neskoro. Vravel, že je to lepšie, že má čas, že vždy príde, no nakoniec neprišiel. Možno párkrát dodržal sľub a vrátil sa v ten pravý čas, no tie bolesti a strach, ktorý do mňa zasial pri všetkých predošlých stretnutiach, vo mne ostal, a tak to chcelo čas. Potrebovala som čas a odpovede na moje otázky.

Bola som zvedavá, kam sa to posúva a či máme na našu cestu rovnaký pohľad. Možno sme to prehnali a možno som to stopla v tej nevhodnej chvíli, no tak som to cítila a zjavne by som to urobila znova. Pochopenie je dôležité. Je rovnako dôležité ako komunikácia, ktorá nám pri týchto myšlienkach chýbala. Túžila som poznať pravdu a vedieť, či ma vnímaš ako niekoho, s kým to chceš posúvať ďalej alebo som len niekto, koho máš na občasnú radosť, pretože sa pri ňom cítiš milovaný a pochopený.

View this post on Instagram

A post shared by ODZADU SK (@odzadu)

Cítil sa pri mne šťastne a vedel, že čokoľvek povie, dostane odpoveď. Dokázali sme sa pochopiť, no nastali aj občasné domnienky, ktoré nás dostali až sem. Nebojím sa. Nebojím sa tvojich odpovedí, skôr chladu, akým mi na ne budeš odpovedať. Bojím sa, že to pre teba naozaj nič neznamená, že hľadáš zbytočné chyby, ktoré sa časom dajú odstrániť. Je to ale tvoja voľba. Je len na tebe, ako sa zachováš a akú odpoveď mi vložíš do dlaní.

Nenechaj ma. Nenechaj ma presne tak, ako vtedy.