Prosím, neodcudzujte ma za to, aká naozaj som

Viem, že sa nehodím do dnešnej doby. Viem, že inak premýšľam a uvedomujem si aj to, že inak pozerám na svet ako ostatní ľudia.

Dnešný svet naozaj nie je pre mňa stvorený. Najradšej by som si sama sadla na najvyšší kopec za mestom a pozorovala ďaleké neznámo. Lebo aspoň to mi dodáva pocit existencie na tomto svete.

Vtedy, ak by som bola sama. Lebo to zvyčajne potrebujem. Samotu a ticho.

Priznám si, že je so mnou naozaj ťažké prežívať čas. Nie som vhodný adept na stretnutia vo veľkých skupinách v podnikoch s hlučnou hudbou. Ja viem, som čudná.

Ak by ti nebolo jasné, pri čom najviac trpím, tak len mi skús zavolať 15 minút predtým, ako budeš chcieť, aby sme sa stretli. Šiesti pri jednom stole. Moja reakcia nebude to najkrajšie, čo by bolo vhodné v tú chvíľu počuť. 

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: unsplash.com

Vážim si ľudí a neodcudzujem ich na prvý pohľad. Z času na čas sa nechám viesť aj ich prúdom. Ale krátko na to, potrebujem byť opäť sama. Nemám problém s mnohými činnosťami. No skúste mi, prosím, odpustiť to, že keď nie som sama sebou, nechcem nikoho vidieť a všetkých od seba odháňam.

Viem, že to nie je pre nikoho ľahké, no verte mi, že sa to nepáči ani mne. 

Nie som ten normálny človek, lebo mi stačí len sedieť doma a čítať knihu. Ale uznajte, keď sa začnem socializovať, musí to mať hlbší význam i priebeh.

Rýchlo ma prejde motivácia viesť nezmyselný rozhovor. Kým niekomu prúdia myšlienky ohľadne výberu alkoholu, mne ide hlavou len to, že kedy konečne budem vo svojej posteli. Lebo ak čas neplynie rýchlo, je to ďalšie utrpenie. Naozaj netuším, prečo to takto funguje, no doteraz som neprišla na žiadny relevantný dôvod.

Tak kto je teraz na tom lepšie? 

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: unspash.com

Však kto iný by dokázal pretrpieť moje čudné správanie, než tí, ktorí sú v mojom živote už mnoho rokov? Lebo tí správni vedia, čo sa deje v mojich myšlienkach. Nerozumiem im ani ja a ani oni.

A to je to fascinujúce. Teda, aspoň pre mňa.

Potrebujem väčšie pochopenie, ako som mala doteraz. Mnoho ľudí mi nerozumie a ja som zmätená z toho, čo mám robiť.

Nie, nechcem každému vysvetľovať, že to, čo iných nabije energiou, mňa dokáže vyčerpať.

To si radšej zahryznem do jazyka a odídem. Lebo v tom momente už nedokážem ovládať svoje myšlienky.