Prečo sa ženy v strednom veku cítia osamelo: Partner ani rodina to nevidia

„Nie je to tak, že sa zrazu stratíme. Skôr sa po rokoch starania o všetko a všetkých konečne začneme pýtať: A kde som v tom všetkom ja?“

Touto vetou psychologička Mgr. Bc. Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe vystihuje pocit, ktorý môže v strednom veku prekvapiť aj ženu obklopenú rodinou, kolegami a známymi. Navonok jej nič zásadné nechýba. Napriek tomu sa cíti neviditeľná, nevypočutá a odpojená od ľudí, ktorí sú jej najbližší.

Osamelosť totiž nie je iba neprítomnosť spoločnosti. Je to subjektívny pocit, že v existujúcich vzťahoch chýba skutočné emocionálne spojenie. Aj preto ju môže zažívať žena, ktorá večer zaspáva vedľa partnera a cez deň vybavuje potreby celej rodiny.

Môžeš byť medzi ľuďmi a predsa zostať sama

Samota a osamelé prežívanie nie sú to isté. Samota môže byť dobrovoľná, príjemná a potrebná. Ťažšie je, keď sa s ľuďmi stretávaš často, no nemáš pri nich priestor povedať, ako sa skutočne cítiš.

Brzáková Krelová pri téme potreby rýchlo si nájsť nový vzťah upozorňuje: „Nemusí ísť vždy o ‚strach byť sama‘ v zmysle samoty ako takej.“ Za túžbou po blízkosti môže byť aj nepohodlie pri vlastnom smútku, neistote či otázke, kto si mimo partnerských a rodinných rolí.

V strednom veku môže byť tento rozdiel ešte výraznejší. Žena má množstvo kontaktov, no väčšina komunikácie sa týka práce, detí, rodičov, domácnosti a povinností. Rozhovorov, v ktorých sa niekto úprimne zaujíma o jej vnútorný svet, postupne ubúda.

Stredný vek odhalí, čo roky zakrývali povinnosti

Deti dospievajú, kariéra sa môže dostať do stabilnejšej fázy a každodenný režim už nie je taký chaotický ako kedysi. Práve vtedy vznikne ticho, v ktorom sa ozvú potreby odkladané celé roky.

„Práve toto ‚uvoľnenie rúk‘ vytvára priestor na otázky, ktoré sme dovtedy odsúvali,“ vysvetľuje psychologička. Žena začne bilancovať, čo vybudovala, čo stratila a koľko jej rozhodnutí bolo skutočne jej vlastných.

Pocit prázdnoty preto nemusí znamenať nevďačnosť. Psychologička sa podľa vlastných slov stretáva so ženami, ktoré majú rodinu, stabilitu aj kariéru, no napriek tomu cítia, že niečo nesedí. To, čo kedysi pôsobilo ako bezpečie, môže bez ďalšieho rastu začať pripomínať stagnáciu.

zdroj: ChatGPT

Keď partnerstvo funguje, no blízkosť sa vytratila

Niektoré páry sú výborným tímom. Platia účty, starajú sa o domácnosť, riešia deti a dokážu spolu prakticky fungovať. Ich rozhovory sa však postupne zmenia na zoznam úloh. Partneri sa možno ani nehádajú, ale prestávajú sa navzájom skutočne vnímať.

Pri otázke ženy, ktorej manžel venoval viac pozornosti telefónu než spoločnému rozhovoru, psychologička upozornila: „Tento pocit môže vyvolávať frustráciu, osamelosť, či dokonca pochybnosti o kvalite vzťahu.“