Hovorí sa, že dnešné vzťahy nemajú dlhu trvanlivosť. Ako je potom možné, že naši rodičia a starí rodičia, si iba pár rokov pred nami dokázali nájsť partnera, s ktorým strávili naozaj celý život? Mali „iba“ šťastie alebo našli kľúč k ozajstnej láske?
Doba sa mení rýchlo a s ňou aj všetko, čo poznáme. Mení sa svet, technológie, ľudské poznatky, zvyky, ale aj vnímanie a naše možnosti. Aj vo vzťahoch sa toho každé desaťročie dokáže veľa zmeniť. Nie je to tak dávno, čo si mladé ženy brali mužov, ktorých im vybrali rodičia. Nie je to tak dávno, čo sa vzťahy potvrdzovali sobášom, aj keď sa zaľúbenci poznali len pár týždňov. Dnes sa do záväzkov nehrnú ani tí, ktorí spolu randia roky.
Dôvody môžu byť rôzne, stačí keď si spomenieme slovo „možnosti“. Kým si naši starí rodičia mohli „vyberať“ z tých, ktorých poznali, pretože nemali ani tušenie, kto žije v meste o niekoľko kilometrov ďalej (a už vôbec nie, že by mohli mať vzťah s niekým zo zahraničia), dnešní ľudia majú tak široký „výber“, že možno stále dúfajú v niečo lepšie.
