Nakupovanie vecí, ktoré nepotrebujeme: Máš problém aj ty?

Nakupovanie nám vie zlepšiť náladu, no niekedy môže prerásť do nezdravého návyku. Podľa prieskumu YouGov z roku 2025 až 59 % opýtaných ľudí priznalo, že ich nákupné rozhodnutia ovplyvňujú emócie. Z nich 63 % povedalo, že pri nakupovaní ich niekedy ovplyvnila radosť a eufória.

Každá z nás má niečo, čomu sa len ťažko odoláva. Či už je to oblečenie, drobnosti do domácnosti alebo kozmetika. Naše správanie však môže ovplyvňovať oveľa viac faktorov. Opísala nám ich teda psychologička Mgr. Paulína Árendášová z online poradne MOJRA.sk.

Dostaň Odzadu do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Odzadu, odkaz sa otvorí v novom okne

Možno si už v telefóne niekedy otvorila aplikáciu svojej banky a zostala si prekvapená, koľko peňazí si v priebehu pár týždňov minula. Veci, ktoré si si kúpila, sa ti pritom vôbec nemuseli zdať drahé. Čo nás k tomu vedie a prečo si to uvedomíme až spätne? TU sa dozvieš viac. Teraz sa však na to pozrieme podrobnejšie.

Nakupovanie je o emóciách

Nakupovanie vecí, ktoré sa nám páčia, je úplne bežná a prirodzená činnosť. Sama o sebe môže byť príjemná a prospešná. Problém nastáva vtedy, keď si všimneme, že nakupujeme práve v momentoch smútku alebo stresu a používame to ako spôsob, ako zvládnuť nepríjemné emócie. Vtedy už môžeme hovoriť o emočnom míňaní (emotional spending).

„Pri emočnom míňaní nie je hlavnou motiváciou samotná potreba produktu alebo služby, ale naše aktuálne emočné prežívanie. V tej chvíli môže emočné prežívanie prevážiť nad racionálnym uvážením toho, či produkt skutočne potrebujeme kúpiť,“ uvádza psychologička.

„Emočné míňanie môže súvisieť napríklad so smútkom, úzkosťou, nízkou sebaúctou, žiarlivosťou či sociálnou izoláciou,“ dodáva.

Prečo nám nákupy prinášajú pocit šťastia?

Stačí niekoľko kliknutí a v nákupnom košíku sa zrazu ocitne ďalšia vec. Niekedy nás nalákajú výpredaje, reklama na sociálnych sieťach alebo pocit, že po ťažkom dni si zaslúžime malú odmenu. Čo však rozhoduje o tom, či nákup naozaj dokončíme? A prečo nás niektoré produkty lákajú práve vtedy, keď nemáme dobrú náladu?

zdroj: Pixabay/HutchRock

„Je bežné, že nám nakupovanie prináša potešenie už od vstupu do obchodu či online shopu až po zaplatenie pri pokladni alebo odbalenie vyzdvihnutého balíčka. Pri nakupovaní sa aktivuje systém odmeny a dopamín sa podieľa na procesoch spojených s motiváciou, očakávaním odmeny a pocitom potešenia,“ hovorí odborníčka.

„Ak sa emočné míňanie objaví raz za čas, nemusí to byť pre nás vyslovene škodlivé. Dôležité je však všímať si, či nakupujeme preto, že niečo chceme alebo potrebujeme, alebo či nákup využívame na to, aby sme sa cítili lepšie,“ pokračuje.

S emočným míňaním podľa slov Mgr. Ingrid Molnárovej súvisí aj tzv. retail therapy. Ide o využívanie nakupovania na zlepšenie nálady alebo zmiernenie nepríjemných emócií.

„Ak sa takýto spôsob zvládania negatívnych emócií stane opakovaným, môže sa z neho stať nezdravá copingová stratégia, ktorá môže negatívne vplývať nielen na našu peňaženku či účet, ale aj na našu duševnú pohodu,“ vysvetľuje expertka.

zdroj: Pexels/Gustavo Fring

„Po nákupe, ktorý sme nepotrebovali alebo sme si ho nemohli dovoliť, môžu prísť výčitky, pocit viny alebo hanba. Zároveň však môže dochádzať k tomu, že skutočný problém zostáva neriešený a negatívne emócie sa regulujú iba krátkodobo,“ dodáva.

Sociálne siete a zľavy

Možno si to už zažila aj ty. Pri scrollovaní na sociálnych sieťach narazíš na produkt, o ktorom si doteraz vôbec nevedela, no zrazu máš silný pocit, že ho jednoducho musíš mať. Hoci si ho pôvodne vôbec nehľadala, o niekoľko minút je na ceste k tebe. Čo nás vedie k takýmto rozhodnutiam a do akej miery ich máme skutočne pod kontrolou?

„Sociálne siete a influenceri môžu emočné míňanie určite podporovať. Otázkou však je, kedy sme voči vplyvom reklamy zraniteľnejší a kedy naopak dokážeme odolať a produkt si nekúpime, aj keď je nám tak krásne naservírovaný v nejakom reelsku,“ opisuje psychologička.

zdroj: Pexels/Mikhail Nilov

„Svoju úlohu môžu zohrávať aj zľavy, časovo obmedzené ponuky či porovnávanie sa s ostatnými. Môžu podporovať impulzívne rozhodovanie,“ pokračuje.

„Impulzívny nákup je typicky spontánny a neplánovaný. Krátkodobo nám môže priniesť potešenie, no neskôr môžu prísť výčitky alebo ľútosť. Emočné a impulzívne nakupovanie sa pritom môžu prekrývať. Nejde však o totožné pojmy. Impulzívny nákup nemusí byť motivovaný emóciou a emočný nákup nemusí byť vždy impulzívny,“ dodáva ešte.