Pre umelecké duše

Ach, kde sú tie časy, kedy sme sa jeden druhému pozerali do očí, nikdy na seba nezvýšili hlas, keď ani jeden nič nevyčítal.

Och, túžba ma zviera vrátiť sa do týchto čias.

Nosil si kvety, dal pusu na líce,

Rozosmial a rozumel,

Objal a za mnou rozletel,

Teraz..

Nosíš burinu, slzy zvierajú toto líce,

Nerozosmievaš, nerozumieš,

Ubližuješ,

Dobre to vieš….

Chýba mi ten, ktorý bol taký pozorný, milý a usmievavý. Chýba mi ten, ktorý bol taký sladký, jemný a tolerantný. Kam mi utiekol? Kam sa schoval? Kde to dal?

foto: elitedaily.com

Srdce si vždy poláskal,

Zniesol by si mi aj hory,

Dnes..

Mi srdce bičujú nočné mory.

Perám si maľoval úsmev či smiech,

Z lásky spravil sladký hriech,

A dnes..

Perám maľuješ mokré more,

Kde tam všetky kvapky mojich sĺz,

stekajú zo všetkým mojich múz.

Rozprávku zmenil si na krvilačný film,

Z dúhy teraz srší dým,

Zrejme je to tým,

Že už nie sme ako

Jeden tím.

Vidím každý večer,

Ten krásny príbeh,

Kde sme obaja bojovali za našu lásku,

V časoch, keď svet bol proti nám,

Teraz neviem,

Čo viac ti dať mám.

foto: thoughtcatalog.com