Pomaly sa učím žiť tak, aby som nič vo svojom živote neľutovala

Pomaly sa učím pustiť svoju minulosť namiesto toho, aby som ju neustále prehodnocovala. Už sa nechcem vrátiť v čase a urobiť niečo inak. Už len žijem prítomným okamihom a užívam si ho.

Pomaly sa učím, že nič nezmením tým, že budem niečo ľutovať, pretože to moju minulosť už nezmení a ja sa neposuniem ďalej. Pomaly sa učím, že je dobré zanechať svoju minulosť a ísť ďalej, pretože viem, že chyby budem robiť neustále.

Pomaly sa učím, že chyby boli veľmi dobrým znamením a výborným motivátorom, pretože mi dali cenné skúsenosti, ktoré by som inak nemala. Každá chyba bola lekcia, ktorú som potrebovala na ceste životom. Naučilo ma to o tom, kto som a vďaka tomu som zistila, čo od života chcem. Bolo to presne to, čo som potrebovala, aj keď v danej chvíli som myslela, že to nebolo správne a ľutovala som to.

zdroj: unsplash.com

Pomaly sa učím, že ľútosťou nič nevyriešim a odpustenie je základom všetkého. Odpúšťam sebe aj druhým a kráčam ďalej. Vina, sklamanie a nenávisť mi k ničomu nepomôžu a sebaľútosť taktiež nie je v poriadku. Už viac rozumiem tomu, čo chcem a čo potrebujem. pomaly sa učím, že môj život vôbec nie je taký zlý a že bude len taký, ako si ho zariadim.

Už neľutujem veci, ktoré ma predtým trápili a že vôbec nie som sebecká a bezohľadná, len sa starám o to, aby som bola šťastná a v obklopení dobrých ľudí. Či to bol moment hnevu, okamih sebectva alebo chvíľa pomsty – všetko je to súčasť života a je to tak v poriadku.

Zistila som, že mám moc ovládať svoj život a všetko závisí len od uhľa pohľadu. Ak chcem odísť, odídem. Ak chcem opustiť školu či prácu, tak to urobím. Naučila som sa vážiť si cenné chvíle a momenty, kedy som sama so sebou.

Prestala som o sebe pochybovať a učím sa byť dobrým človekom bez ohľadu na to, čo si druhí ľudia myslia o mojich činoch.