Otvorený list priateľom, pri ktorých som sa necítila sama sebou

Občas sa stane, že si priatelia časom nerozumejú. Ich rozdielne názory na situácie sú potom dôvodom, prečo spolu trávia menej času. Stratia prehľad o tom, kto má čo rád a odcudzia sa.

Ak sa medzi svojimi priateľmi necítiš dobre, mala by si ísť domov a nebyť s nimi vonku. Ak sa medzi nimi necítiš sama sebou, mala by si sa prestať pretvarovať a nájsť si nových priateľov.

zdroj: Photo by Matheus Ferrero on Unsplash.com

Medzi niektorými priateľmi som sa necítila dobre. Moji priatelia mali iné názory ako ja, druhí boli celkom toxickí. Vedela som, že by som sa s nimi nemala priateliť, no stále som to robila. Zakaždým, keď som išla s nimi von, hoci aj na jeden deň (večer), týždeň som sa z toho dostávala. Ich slová sa mi zarývali po kožu, ich odcudzovanie sa mi dostalo do hlavy a ich názory na niektoré veci boli (diametrálne) odlišné od toho, čo som si myslela ja.

Postupom času sa naše stretávky zmenili len na hádky, pretože sme vyústili do takej situácie, že odlišné názory sme mali úplne na všetko. Uzatvorila som sa pred svetom a povedala som si, že radšej budem tráviť čas sama so sebou, než aby som ho trávila s niekým, kto ma psychicky zničí.

Čas, ktorý som trávila so sebou, som nevyhnutne potrebovala. Spomalila som a uvedomila som si, že zrazu mám čas na veci, ktoré som prestala robiť. Mala som predsa slobodnú vôľu a mohla som si robiť všetko, na čo som mala chuť a nikto mi nehovoril, že sa to nehodí alebo je to nesprávne pre ženu, ktorá je v mojom veku. Tých pár priateľov, ktorí boli môjmu srdcu najbližší, som si nechala pri sebe. Oni sú praví priatelia, ktorí patria do môjho života.

Človek nepotrebuje 100 priateľov, ktorí sú falošní a pretvarujú sa. Človek potrebuje malú hŕstku priateľov, ktorí to s ním nevzdajú nikdy a vždy ho podporia. Presne ako v tomto prípade.