Okrádame sa o prítomné okamihy, ktoré tvoria naše životy

Koľkokrát sa ti už stalo, že v návale nudy si siahla po svojom mobilnom telefóne a začala maratón pozerania videí či profilov druhých ľudí na rozličných sociálnych sietiach? Urobila si to bez rozmýšľania, úplne podvedome ani si neuvažovala, čo vlastne robíš. Pretože je to taký tvoj zvyk, o ktorom si si ani neuvedomila, kedy si si ho vlastne vytvorila. 

Koľko hodín denne, týždenne, mesačne dokážeme premárniť týmto naším ničnerobením, kedy sme príliš lenivé na to, aby sme sa zamestnali nejakou zmyslu plnou činnosťou. Kým sme nosmi prilepené na obrazovky našich mobilov či počítačov, život tam vonku neúprosne ubieha.

zdroj: pexels.com

Okrádame sa o vlastné životy kvôli svojej letargii. Lenže ja nechcem, aby naše dni pozostávali s takých fádnych činností, ktoré nám neprinesú žiadnu hodnotu. 

Chcem si vychutnávať život každou bunkou svojho tela a preciťovať každý okamih, ako keby po ňom už žiaden nemal prísť.

zdroj: pexels.com

Chcem sa vzdelávať v oblastiach, ktoré ma zaujímajú, čítať a učiť sa nové veci.
Chcem cítiť čerstvý vzduch na pokožke, počuť chrapčanie zošúvereného lístia a suchých konárov pod nohami.
Chcem byť obklopená ľuďmi, ktorých mám rada a na ktorých mi záleží.
Chcem tvoriť a venovať sa veciam, ktoré ma bavia so zanietenou vášňou a láskou.
A najviac zo všetkého chcem žiť. Nechcem sa životom zo dňa na deň plahočiť, ako keby sa ma netýkalo nič z toho, čo sa deje.

Potrebujeme využiť každú jednu sekundu a prežívať ju naplno.
Vždy budeme mať také dni, kedy sa budeme cítiť vyčerpané, unavené, namrzené. Nebudeme mať chuť pustiť sa do žiadneho vzrušujúceho dobrodružstva. Nebudeme môcť precítiť tú pozitívnu a radostnú energiu, ktorou sú nabití ľudia vôkol nás a šíriť ju ďalej. A nebudeme mať silu byť produktívne, vykašleme sa na cvičenie, práca na nejakom dôležitom projekte tiež bude musieť počkať, pretože my sa na to jednoducho necítime.
No je lepšie myknúť plecom a ďalej sa vnárať do vlastnej apatie a znechutenia, alebo zatnúť zuby a s trochou snahy a odhodlania preklenúť hranice svojej komfortnej zóny? Pretože práve za ňou sa nachádza to, čím nazývame život…