Nemusí prísť nevera: Expertka z praxe opisuje, prečo končí väčšina slovenských vzťahov

Rozhodnutie ukončiť vzťah nemusí byť jednoduché ani vtedy, keď vieš, že už v ňom nie si šťastná. Mnohé ženy sa trápia pocitmi viny, strachom zo samoty či obavami z reakcií okolia. Ako teda zvládnuť rozchod bez zbytočných výčitiek a prečo nie je sebecké myslieť aj na vlastné potreby? 

Nie každý vzťah sa končí preto, že v ňom zmizla láska alebo sa objavila nevera. Niekedy si jednoducho uvedomíš, že napriek citom už nevidíš spoločnú budúcnosť tak, ako kedysi.

Práve na túto citlivú tému sme sa spýtali psychologičky Mgr. Viery Škopovej z online poradne MOJRA.sk. Vysvetľuje, ako sa vyrovnať s pocitom viny, čo robiť po rozchode a prečo je úprimnosť voči sebe aj partnerovi kľúčová.

Mnohé ženy zostávajú vo vzťahoch dlhšie, než by chceli, pretože sa boja, že druhému ublížia. Často ich brzdí aj spoločná minulosť, zvyky, rodina či obavy z toho, čo povedia ostatní. Práve preto môže byť rozhodovanie o rozchode oveľa náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Niekedy totiž nebojujeme len s vlastnými pocitmi, ale aj s očakávaniami okolia.

Ak si sa už niekedy zamýšľala nad tým, či môžeš niekoho úprimne milovať a zároveň cítiť, že to nie je človek na celý život, možno ti niečo napovie TOTO. Práve na túto tému nadväzuje rozhovor s odborníčkou, ktorá vysvetľuje, čo robiť vo chvíli, keď si uvedomíš, že samotná láska už na fungujúci vzťah nemusí stačiť.

Ako sa prestať cítiť zle?

Kľúčom k riešeniu podobných situácií je úprimný rozhovor o tom, ako vzťah skutočne prežívame a čo v ňom cítime. Hoci môže byť náročné čeliť pocitu viny, zotrvávanie vo vzťahu len preto, aby sme druhému neublížili, zvyčajne neprináša šťastie ani jednej strane.

„Ak už necítime blízkosť, lásku či spoločnú budúcnosť, partner si zaslúži poznať pravdu a mať možnosť rozhodnúť sa pre inú cestu, na ktorej môže nájsť skutočné naplnenie a šťastie,“ hovorí odborníčka.

zdroj: Pixabay/StockSnap

„Partnerstvo je o dvoch ľuďoch a malo by byť postavené na dôvere, úprimnosti, rešpekte, láske a vzájomnej blízkosti. Ak tieto hodnoty vo vzťahu dlhodobo chýbajú, je dôležité priznať si realitu a neostať v niečom, čo už nenapĺňa ani jedného z partnerov,“ pokračuje.

„Je prirodzené cítiť smútok či výčitky, no ukončenie vzťahu z úcty a úprimnosti z nás nerobí ,tú zlú‘. Naopak, môže to byť prejav odvahy, rešpektu a starostlivosti voči sebe aj voči partnerovi,“ vysvetľuje.

„Skúsme sa na to pozrieť aj z pozitívnej stránky. Niekedy práve zatvorenie jedných dverí otvára priestor pre láskavejšiu, spokojnejšiu a autentickejšiu budúcnosť pre oboch,“ dodáva ešte.