Naozaj budeme jeden pre druhého už len spomienkou?

Posledný týždeň školy je tu. A ja ťa už nikdy viac neuvidím. To, že mi budeš mi chýbať v živote, je už viac než jasné.

Žiadna ďalšia spoločná jeseň, ani žiadne horiace srdcia v mokrom kabáte od dažďa. Žiadne bozky, žiadne stopy po kvetoch lásky na tele. Čas nám vypršal. Lial sa z neba, ako búrka, padal ako ľahká ranná rosa, ako dážď… Dážď, na perách zanechávajúc jemné osvieženie.

zdroj: pinterest.com

Myšlienky sa mi túlajú po škatuľkách spomienok. Neviem, ako sa k tomu postaviť, neviem, ako sa mám správať. Skutočnosť, že tie nádherné roky skončili, mi zanecháva na tele i na srdci stopy… Stopy, ktoré mi pripomínajú tieto časy. A už o pár dní sa pre mňa stanú len spomienkou. No chcem sa spýtať aj teba: Naozaj budeme jeden pre druhého len spomienkou? Ah… samozrejme, čo iné nám ostáva. Nám… Mne a tebe… Mne. Tebe.