Miluješ svoje dieťa, no materstvo ťa vyčerpáva: Nie si preto zlá mama

Si dobrá matka. Miluješ svoje dieťa viac než čokoľvek na svete. A zároveň sa v niektorých momentoch cítiš, akoby si v tejto roli bola uväznená. Vyčerpaná. Stratená.

Materstvo môže byť naplnené obrovskou láskou a zároveň ženu vyčerpať až na hranicu jej síl. Pred pár dňami na to upozornila aj Natália Homolová, ktorá otvorene priznala, že pri starostlivosti o deti, práci a domácnosti prestáva všetko zvládať. Jej úprimné slová vyvolali vlnu podpory ďalších známych mamičiek a ukázali, koľko žien v súkromí prežíva podobné pocity.

Nie každá mama však dokáže nahlas povedať, že hoci svoje dieťa miluje, v samotnej úlohe matky sa niekedy stráca. Únava, podráždenosť, túžba po predchádzajúcom živote či potreba zostať chvíľu úplne sama z nej automaticky nerobia zlú matku.

Psychologička vysvetľuje, prečo takéto pocity vznikajú, kde sa končí bežné rodičovské vyčerpanie a kedy už žena potrebuje podporu alebo odbornú pomoc.

Čo je „ľútosť nad rodičovstvom“?

Tá myšlienka, ktorá príde v tichu, „keby som mohla rozhodnúť znova, možno by som sa matkou nestala“, ťa desí najviac. Lebo čo ak to znamená, že si zlá matka?

Tento konflikt prežíva mnoho žien. No verejne sa o ňom takmer nehovorí. Preto sme oslovili psychologičku Mgr. Naďu Dudovú, MBA z platformy ksebe, ktorá s matkami v podobnej situácii pracuje denne. Jej pohľad prináša úľavu a jasnosť.

Ľútosť nad rodičovstvom označuje dlhodobý stav, keď rodič pociťuje, že rozhodnutie mať dieťa mu neprinieslo očakávané naplnenie. Skôr znamenalo stratu slobody, energie, identity a času pre seba.

„Nejde o to, že by rodič odmietal dieťa samotné,“ vysvetľuje Naďa Dudová. „Ide o nesúlad medzi realitou rodičovstva a tým, čo od neho očakával. Žena môže svoje dieťa milovať bezvýhradne a zároveň byť vyčerpaná, frustrovaná a nespokojná v materskej roli,“ dodáva.

zdroj: ChatGPT

Toto rozlíšenie je kľúčové. Odstraňuje časť viny a umožňuje hovoriť o skutočných potrebách, ktoré materstvo často potlačí.

Odkiaľ prichádza ten obrovský pocit viny?

Keď sa ti v hlave objaví myšlienka „keby som sa mohla vrátiť…“, mozog ju okamžite označí za zradu. Za dôkaz, že niečo nie jes tebou v poriadku.

„Ochromujúci pocit viny vzniká najmä z konfliktu medzi tým, čo žena reálne prežíva, a silným spoločenským očakávaním, že dobrá matka má byť šťastná, vďačná a obetavá,“ hovorí psychologička.

Spoločnosť nám od detstva predkladá obraz svätej matky, ktorá všetko zvláda s úsmevom. Keď realita nezapadá do tohto rámca, žena to automaticky vníma ako svoje zlyhanie. Úprimnosť k vlastným pocitom je desivá, pretože narúša základný obraz „dobrej matky“. Bojíme sa nielen reakcie okolia, ale predovšetkým seba samých.

Je to popôrodná depresia, alebo trvalé nastavenie?