Keď máš pocit, že ťa tvoj život unavuje a cítiš sa nešťastná, prečítaj si toto

Každá jedna z nás to už zažila či dokonca práve teraz zažíva. Moment, kedy si len tak sadne, zapozerá sa do steny a z hlavy jej všetky myšlienky vyletia von. Pozerá ako bez duše do prázdna a v sebe má len pocit, že už je zo všetkého unavená. Že jej dáva život a všetky jeho nástrahy tak zabrať, až má chuť len tak si sama ľahnúť do postele, vypnúť telefón a minimálne 3 dni z domu nevyjsť von. Vieš, o čom je reč?

Hovoriť ti, že aj takéto chvíle patria k životu, to pre teba aktuálne nemá zmysel. Lenže, ak v tebe neostane ani kúsok pozitívneho myslenia, potom ti už nič iné nepomôže. Niekto má šťastie, ktoré by mu akoby padalo z neba, iný zase smolu, akoby mu ju niekto posielal z pekla. A potom sú tu ľudia, ktorí sa zasekli niekde medzi. Ich život je ako na hojdačke, ktorá sa čoraz slabšie odráža od zeme smerom nahor.

View this post on Instagram

A post shared by ODZADU SK (@odzadu.sk)

Pribúdajú problémy, trápenia, nečakané situácie a kolotoč bežného dňa spôsobí, že sa ideš zblázniť z toho stereotypu. Zlé správy zo sveta, smola v láske, práca, ktorú nenávidíš, falošné kamarátky, to všetko sa nabaľuje do jednej veľkej bomby.

Ale ty už nemáš silu ani na to, aby si ju nechala vybuchnúť. Jej váha ťa tlačí k zemi a nevieš, ako sa jej zbaviť. Len dúfaš, že sa to všetko nejak „samo“ urovná. Utekať pred problémami a tváriť sa, že sa nič nedeje, to ti veľmi nepomôže. No pravdou je aj fakt, že nie všetko môžeš zvládnuť vyriešiť sama. Niekedy musíš prestať snažiť sa o záchranu svojho sveta a nechať veci len tak plávať. Aby s nimi odplávala aj tvoja ťažoba.

View this post on Instagram

A post shared by ODZADU SK (@odzadu.sk)

Keď máš chuť plakať, tak plač. Keď máš chuť kričať, tak krič. Keď chceš celý víkend preležať pred telkou s čokoládou v ruke, tak to sprav. Nemusíš mať výčitky pre to, že už máš všetkého dosť. Počúvaj svoje telo, počúvaj svoju myseľ a rob to, čo ti našepkáva tvoje vnútro. Nikdy nebudeš zbabelá iba kvôli tomu, že nesieš na chrbte priveľa záťaže.

Avšak hovorí sa, že Boh nám naloží presne toľko, koľko dokážeme uniesť. Takže tvoje nohy sa nikdy nezlomia, aj keď budú unavené. Raz ten náklad zložíš z pliec a dopraješ si oddych. To budú tie chvíle, keď opäť vyletíš hore a začne sa ti dariť. A ver tomu, že to naozaj príde. Tie chvíle ti dodajú silu a energiu na to, aby si opäť zvládla aj časy, kedy to nebude najlepšie.