Keď akceptuješ lásku, ktorá ťa nakoniec zlomí

Naša láska bola… povedala by som, že zvláštna. Nebola zlá, to vôbec. Naopak som sa cítila až neskutočne dobre. 

Vytvárali sme si spoločné zážitky, spomienky a robili sme si výlety autom po celej krajine, aby sme mali na čo spomínať. A naozaj, teraz môžem už len spomínať. 

Spomínam na tie dni, kedy sme nič neriešili, pretože sme nemuseli. Sedeli sme oproti sebe a vychutnávali si voľný deň. 

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pexels.com

Spomínam na tie noci, kedy som sedela na balkóne pri pohári vína a telefonovala som s tebou.

Tvoj hlas sa mi odrážal v mobile a cítila som sa neuveriteľne pokojne. Vedela som, že mi venuješ čas. Spomínam na leto, kedy bolo spaľujúce teplo a prechádzali sme sa po lúkach. Naše telo malo na sebe minimum oblečenia, ale stále ho zdobili zimomriavky. Z toľkej vášne, ktorá vo mne vďaka tebe horela. 

Spomínam na všetky búrky, kedy si ma držal za ruku a dívali sme sa z okna na padajúce kvapky vody. Spomínam na zimu, na zasnežené námestie a na to, ako všetky bozky pod imelom patrili len nám. 

Mala som ťa rada, ja som ťa milovala tak, ako som nemilovala ešte nikoho.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pexels.com

Akceptovala som ťa so všetkým dobrým aj zlým. Akceptovala som tvoje záľuby, aj keď sa od mojich diametrálne odlišovali. Mala som rada, že si ideš za svojím a že keď robíš niečo, čo miluješ, vyzeral si pri tom šťastne. Nepýtala som od teba každú sekundu tvojho času, vedela som, že mi ju nikdy ani nedáš. Avšak dal si mi niečo viac, dal si mi krídla, vďaka ktorým som vedela lietať. Vďaka ktorým som bola sama sebou. 

Nakoniec ma to všetko zlomilo. Tá veľká láska ma zlomila. 

Ale aspoň môžem povedať, že som zažila a akceptovala lásku, ktorá ma zlomila nádherným spôsobom. 

Takým spôsobom, že sa na teba nemôžem hnevať. Môžem ťa milovať ešte viac. No už len v mojich spomienkach.