Keď vláda v polovici marca oznámila, že školy a obchody sa zatvárajú, väčšina z nás bola nútená na najbližšie týždne ostať uzavretá doma. Prvé dni sme si všetci užívali, veď zrazu sme mali kopec času. No po pár dňoch či týždňoch nám už bolo medzi štyrmi stenami akosi pridlho, a tak sme začali vymýšľať všelijaké aktivity, ako si skrátiť domácu karanténu.
Všetky domácnosti sa budú ligotať čistotou, všetky neprečítané knihy sa prečítajú, nové seriály sa dopozerajú, nenosené oblečenie zo skríň sa vyprace…takéto plány mala na začiatku karantény snáď každá z nás. Aká bola ale skutočná realita?
Opýtali sme sa niekoľkých mladých báb na to, ako svoju domácu karanténu strávili ony. Boli sme veľmi milo prekvapené odpoveďami, pretože väčšina z nich naozaj využila voľný čas naplno a postíhali toľko vecí, čo by za iných okolností nemali šancu. Nie nadarmo sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Vyzerá to tak, že domáca karanténa nás všetkých naučila vážiť si čas, ktorý máme a využiť ho na zmysluplné veci.
K čomu všetkému nás donútila domáca karanténa?
„Doteraz som si nikdy nezvykla objednávať veci z internetu. A teraz? Teraz mi kuriér nosil dokonca aj čokoládu. Všetok nákup, ktorý mi domov prišiel, sme ale riadne vyčistili a snažíme sa doma čistiť všetko, čo sa dá.“ (Denisa, 23)
„Nikdy som nesledovala recepty, ale teraz, keď som chcela jesť to, na čo som bola zvyknutá z reštaurácií, tak som hodinu googlila ako na to, aby sme to s mamkou uvarili. Doteraz som vždy jedávala sama doma, lebo zvyšok rodiny bol inak časovo nastavený. Teraz spoločne raňajkujeme, obedujeme a aj večeriame. Karanténa mi tiež narušila mnoho plánov, preto som sa naučila prestať plánovať a poučila som sa, že nemám nič odkladať.“ (Gabika, 25)
„Konečne som si našla čas na digitálny detox – odstránila som nezaujímavé stránky, vymazala ľudí, s ktorými nie som roky v kontakte a naopak, viac som sa snažila byť v kontakte s rodinou a priateľmi, pravidelne im odpisovať. K sviatkom a narodeninám som im posielala darčeky online formou a snažila som sa viac objednávať od lokálnych výrobcov, a tým ich viac podporiť.“ (Miška, 24)
