Jeden zo zamilovaných listov, ktoré sa bojíš poslať

Ľúbim ťa __________ .

Áno, povedala som to. Napísala som to: ľúbim ťa.

Viem, je to divné. Ale je to pravda. Ani si nie som istá, či vôbec viem, čo je láska. Ale vždy, keď na teba myslím, zakaždým ako na teba pomyslím, tak sa moje srdce zastaví. Potom poskočí, a potom ide tak rýchlo, až cítim slabosť. Som z teba často nervózna, no pokojná zároveň. Chcem, aby som bola lepšia ako dokážem byť. Aj keď všetko, čo si v skutočnosti želám je to, aby si na mňa myslel aspoň trochu tak ako ja na teba.

Každý deň dostávame 66 400 sekúnd.

To znamená šesťdesiatšesťtisíc a štyristo príležitostí na to, aby si mi prešiel hlavou.

Aby som sa kvôli tebe usmiala.

Páči sa mi, keď mi voláš. Keď mi píšeš. Keď mi len tak zo srandy pošleš email. Páči sa mi, ako sa ma občas snažíš naštvať. Keď sa smeješ. Tvoj úsmev je pre mňa prekvapením vždy, keď ho vidím.

Prajem si, aby som sa dokázala preniesť cez pocity a ľudí rýchlejšie.

Ale nemôžem. Alebo nechcem. Nie cez teba. Čokoľvek to je, tieto pocity – želala som si a čakala som – no neodišli. Prenasledujú ma v spánku.

A ráno sa zobudím a ty si prvý človek, na ktorého myslím. Všetko počas dňa mi ťa pripomína. Môžem viesť konverzáciu o škole, s rodičmi, kamarátmi, ale jediné čo robím je, že o tebe premýšľam. Zaujíma ma, čo robíš v každom okamihu. Áno, asi som sa zbláznila.

No to nie je to jediné. Som zamilovaná. A bolí to. Ale viem, že bolesť prejde. Možno. Neviem. Ale nakoniec to zmizne, však? Aj keby nie, tak to je jedno. Budem žiť s touto bolesťou. Budem ju vlastniť. Stane sa mojou súčasťou. A myslím, že už je.

Stále dúfam, že nejakým spôsobom, nejakým zázrakom si jedného dňa uvedomíš, že som niekto, koho by si mohol milovať. Som niekto, kto by neočakávane držal tvoju ruku, počúval ťa, snažil sa porozumieť veciam, ktoré ťa zaujímajú a kto by pri tebe bol, ak by si to naozaj potreboval. Pretože som hlúpa a iracionálna a zamilovaná do teba.

A to je všetko. To je všetko, čo naozaj existuje. Len láska. Čistá, obetavá, nezmyselná, bláznivá, desivá, láska.

Ale musím tu ticho sedieť a predstierať. Predstierať, že som silná, že som v poriadku, aj keď mám pocit, že každý kúsok sveta bojuje proti mne. Predstieraj, že som v poriadku. A možno budem. Možno bude všetko v poriadku. Ale teraz ťa ľúbim. A to bolí.

Tak prosím, a áno, žiadam, budeš ma ľúbiť taktiež?