Hrozby na školách sú čoraz častejšie: Čo spája páchateľov a ako tomu prechádzať?

Žijeme v nespokojnej a rozhnevanej spoločnosti. Namiesto toho, aby sme hľadali veci, ktoré nás majú spájať, stále poukazujeme na prítomnosť rozdielov. Tie však iba podnecujú nenávisť a bezpečnostné hrozby sa tak približujú stále viac k realite. 

V posledných mesiacoch zaznamenali ochranné zložky niekoľko desiatok, našťastie, falošných teroristických hrozieb. My sme sa na tento stúpajúci trend útokov opýtali odborníčky Mgr. Viery Škopovej z online psychologickej poradne MOJRA.

Prečo sa to deje? Prichádzajú „inšpirácie“ zo Západu alebo to skutočne odštartovala iná tragédia, napríklad tá v Prahe? Dá sa vysvetliť, prečo sa niekto k takémuto činu, hoci len poplašnému, uchýli? Spôsobuje to frustrácia? A čo vedie mladých ľudí k myšlienkam či priamo k útokom? Na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky nám odpovedala psychologička.

Možno sa aj tebe zdá, že svet sa otočil hore nohami. Denne nás zahlcujú negatívne správy, nešťastia a hrôzy, ktoré páchajú samotní ľudia. Je paradoxom, že práve „ľudskosť“ ako vlastnosť sa spája s empatiou, súcitom či pochopením. Najdesivejšou skutočnosťou však zostáva, že obeťami tohto neľudského správania bývajú často tí najnevinnejší, a to deti.

„Už dlhšiu dobu pozorujem prudký nárast nahlasovania bômb na školách.  Medzi mladými ľuďmi pozorujeme nárast kyberšikany, či nárast detských gangov,“ uvádza expertka. Ďalej vysvetľuje, že dnešné deti musia čeliť rôznym nepriaznivým, neočakávaným a hlavne nevyspytateľným situáciám, ktoré majú na ne abnormálny dopad, síce oni samé ich nemôžu nijak ovplyvniť.