Čím som staršia, tým žijem jednoduchšie.

Neviem, či je to tým vekom. Alebo možno iba skúsenosťami a prežitými momentmi. No čím som staršia, mám pocit, že sa snažím žiť jednoduchší život. Ľúbim ho intenzívne a vrúcne. Ľúbim moju rodinu a priateľov a uvedomujem si viac svoju vlastnú osobu. Kedysi som sledovala, ktorá hviezda v bulváre opäť urobila trapas či ktorú opäť zbalil Ryan Gosling.

Dnes sa tomu už vyhýbam. Televízor som už nezapla vyše roka a ruksak, denník a priatelia sú mojim najlepším spoločníkom na cestách do neznáma. Keď som uvidela iné kultúry, pochopila som, že niečo robíme zle. My Slováci, my ženy. My ľudia. Že náš život nie je len o pseudocelebritách, o Smotánke, o peniazoch a nových veciach. Je v tom niečo viac. Stránim sa bulvárnym novinám, i keď asi ako každú ženu ma to občas tiahne prečítať si pikošky. Avšak omnoho viac ma napĺňa ranná prechádzka, výhľad na mesto či pozorovanie hviezd s priateľmi. Chcem si len užívať chvíle a žiť. Pretože o tom to celé je. Nie sadnúť si na zadok a celý deň sledovať reality show, či chodiť po nákupných centrách deň čo deň a pridávať fotky na instagram, ktoré nákupné centrum som opäť objavila. Možno je to naozaj tým, že čím sme staršie, prichádzame na hodnoty. Nepotrebujeme už toľko veľa, čo sme hľadali ako 15-ročné. Stačí nám naozaj málo a my žiarime a sme jednoducho spokojné.

Médiá ma dennodenne kŕmili nezmyslami, divnými ilúziami a predovšetkým míňali môj čas a energiu, čo je dnes na nezaplatenie. Dnes dám radšej prednosť dobrej knižke, či človeku, ako televízií. Je u mňa zvykom pri varení počúvať dobrú hudbu, namiesto bezduchého zapnutia televízie na ľubovoľný kanál, len aby som niečo počúvala. Je to o mne. O tom, že som si vybrala život o niečo jednoduchší a krajší. Že chcem vnímať život naplno a neriešiť hlúposti, ktoré sa ma netýkajú. Len si vychutnávať rannú šálku čaju, pozhovárať sa s priateľkou v milej kaviarni a robiť niečo kreatívne a zároveň oslobodzujúce. Pre mňa je každý deň slobodný a jedinečný, rodinné chvíle oveľa krajšie a radostnejšie a samozrejme sama sebe som si pánom. Mám sa oveľa radšej a vnímam seba ako naozaj potrebnú bytosť pre dnešný svet. Pre svet, kde môžem niečo dokázať. Som krásna, mladá a možno nie vždy viem čo chcem, ale jedno Vám poviem isto: Žijem jednoduchý život, kde si uvedomujem, že je krásny. Postupne som si vybudovala život plný harmónie a šťastia, ktorý mi nemôže nikto zobrať. Je len môj. Už sa nebúrim životu, pretože je to len slepá ulička. Dostala som svoj život ako dar. Mám ho len jeden a už nepremrhám ani sekundu, pretože ho milujem. So všetkými krásami i chybami, aký je.

Čo som sa naučila za posledné roky:
Nik nežije iba pre seba.
Jediná vec na svete stojí za to: tvorivosť. A vrchol tvorivosti je sebautváranie.
Na dôležité veci nie je nikdy neskoro, v mojom prípade príliš skoro. Byť tým, kým chcete byť. Neexistuje žiadne časové obmedzenie, môžeš začať žiť kedy chceš. Môžeš sa zmeniť alebo ostať rovnaká, neexistujú pre to žiadne pravidlá. Môžeš z toho vyťažiť to najlepšie alebo najhoršie. Dúfam, že ty si získala to najlepšie. Dúfam, že vidíš vecí, ktoré ťa prekvapia. Dúfam že cítiš veci , ktoré si necítila. Dúfam, že spoznávaš ľudí s rôznymi názormi. Dúfam, že žiješ život, na ktorý si hrdá. A pokiaľ zistíš, že nie, tak dúfam, že máš silu začať odznova. (Podivuhodný prípad Benjamina Buttona, Film)

foto, cover foto: tumblr